V nedeľu 28.4. sa uskutočnia v Novej Meste nad Metujú prvé majstrovské preteky dospelých kategórií v chôdzi na 10 000m na ​​dráhe. Závod bude súčasťou tradičného chodeckého závodu Točená desiatka, okrem MČR budú chodci a chodkyne bojovať aj o prvé ligové body tohto roku.

K usporiadaniu nového majstrovského závodu viedlo atletických funkcionárov nominačné kritérium - ranking pre OH a ME. Kvalifikovať sa na veľké preteky bude čoraz ťažšie, limity sú veľmi prísne a treba využiť šance, ktoré ranking ponúka. 10 000 m sa pre dvadsiatku počíta a majstrovské preteky umožňujú našim elitným atlétom získať bonusové body za víťazstvo. Preteky budú okrem domácich rozhodcov rozhodovať aj 3 rozhodcovia medzinárodnej úrovne.

Organizátorom pretekov na čele s Davidom Šnajdrom slúži ku cti, že sú ochotní do pretekov pridať penalty zone, ktorá sa u nás prakticky nepoužíva, s výnimkou Poděbrad a Zittau. Snáď tým pôjdu ostatným organizátorom príkladom, postaviť pit lane nie je nič zložité.

Možno očakávať účasť kompletnej českej špičky a predovšetkým v mužskom závode, kde sa nám vytvorila skvelá konkurencia, bude na čo sa pozerať, vzhľadom k štvorici Hlaváč – Morávek – Zajačik a nečakane aj Gdula. Ten predviedol v Poděbradoch kvalitný výkon, cez víkend potom exceloval pri MČR v Pardubiciach, kedy skončil na polmaratónskej dištancii 7. vo veľmi dobrom výkone 1:10:20!

Niečo o histórii chôdze na 10 000m spísal v krásnom článku Rostislav Kolář. Za jeho príspevok ďakujeme:

Majstrovská disciplína 10 000 m chôdze historickou perspektívou - autor Rostislav Kolář:

Tento je článok je venovaný pamiatke oi nedostihnuteľného propagátora závodnej chôdze, trénera, niekdajšieho reprezentanta, pána MUDr. Petra Brandejského.

Chodecké prostredie jednoznačne víta zaradenie Majstrovstiev republiky na 10 000 m chôdze do závodného kalendára. V prvom rade však treba uviesť, že nejde priamo o novinku v majstrovských disciplínach. Na trati 10 000 m, čiže na dráhe, chodci bojovali o majstrovské tituly už pred viac ako 100 rokmi (sic!).

Zoberme to však poporiadku, jedná sa totiž o disciplínu s veľmi pohnutou históriou v dejinách atletiky, ktorá priniesla Československu mimoriadne úspechy. Stručný náčrt nám ukáže jedinečnosť samotného závodu na 10 000 m chôdze a určite bude inšpiráciou pre našich pretekárov, najmä pokiaľ ide o vtedy dosahované výkony.

Závod na 10 000 m chôdze bol dokonca olympijskou disciplínou, a to už v roku 1912 na olympijských hrách v Štokholme, kde Čechy reprezentoval Rudolf Richter (víťazom bol Kanaďan GH Goulding v čase 46:28,4). Po prvej svetovej vojne potom na olympijských hrách v Antverpách konaných v roku 1920 v závode na 10 000 m chôdze (tiež v závode na 3 000 m chôdze) reprezentuje mnohonásobný československý rekordman, Jozef Šlehofer (víťazom bol U. 48). :06,2). Závod na 10 000 m chôdze bol ďalej na programe olympijských hier v Paríži v roku 1924, kde víťazí U. Frigerio z Talianska výkonom 47:49. Do programu olympijských hier sa závod na 10 000 m chôdze vracia po II. svetovej vojne na olympijských hrách v Londýne, ktorého víťazom bol Mikaelsson zo Švédska v olympijskom rekorde 45:13,2. Naposledy sa preteky na 10 000 m chôdze na olympijských hrách konali v Helsinkách v roku 1952, kde obhájil svoje víťazstvo Švéd Mikaelsson v olympijskom rekorde 45:02,8. Čechoslovák Josef Doležal bol v rozchode piaty v čase 47:06,2 (do finále nenastúpil pre zranenie, súčasne na týchto hrách však získal striebornú medailu v závode na 50 km chôdze).

Ak ide o Majstrovstvá Európy, závod na 10 000 m chôdze bol na programe v roku 1950 v Bruseli av roku 1954 v Berne, kde víťazí náš reprezentant, svetový rekordman Josef Doležal v čase 45:01,8, a to s náskokom viac ako trištvrte minúty pred A . Jegorovom z ZSSR.

Najväčšou udalosťou v samotnom povojnovom Československu, pokiaľ ide o preteky na 10 000 m chôdze, potom bolo pamätné stretnutie majstra športu Václava Balšána so Švédom Wernerom Hardmom, ktoré sa konalo 24. 10. 1945 v Prahe na Strahove pred zrakmi viac ako 20 rokov. dievčat. Československý pretekár totiž v tento deň vyzval na súboj svetového rekordmana Hardma a po dramatickom súboji stanovil nový svetový rekord 42:31,0, ktorý však pre dodatočne vyslovené pochybnosti nebol medzinárodnou chodeckou federáciou ako svetový rekord uznaný.

Je možné teda konštatovať, že závod na 10 000 m chôdze je v histórii slovenskej, resp. československej atletiky, zapísaný zlatým písmom. A teraz sa môžeme zamerať na samotné Majstrovstvá republiky v tejto disciplíne.

Prvé Majstrovstvá Československej republiky na 10 000 m chôdze sa konalo už pred 104 rokmi, tj v roku 1920 (25. 7.), na štadióne na Letnej v Prahe, ktoré bolo dejiskom majstrovstiev aj v nasledujúcich rokoch. Víťazom sa stal Josef Šlehofer z AC Praha 1890 výkonom 52:57,6, druhým bol Ján Plichta zo SK Slavia Praha (53:58,8) a tretí František Štetina z AC Sparta Praha (55:32). V roku 1921 majstrovský titul obhajuje J. Šlehofer v čase 51:23, pričom víťazí až do roku 1924 (49:05,6). Po niekoľkoročnej odmlke sa závod na 10 000 m chôdze vracia na program Majstrovstiev Čsl. republiky v roku 1932, vtedy víťazí vyššie spomínaný Václav Balšán z AC Praha 1890 v čase 49:01. V nasledujúcom roku majstrovský titul obhajuje výkonom 47:32,2. Majstrovstvá Čsl. republiky na 10 000 m chôdze pokračovalo až do roku 1938, kedy na Strahove víťazí Jaroslav Štork-Žofka z AC Sparta Praha (oi 4. na 50 km chôdze na OH v Berlíne v r. 1936) v čase 48:18,4. Za zmienku stojí rok 1937, kedy sa Majstrovstvá konali hneď dve, jednak Majstrovstvá ČAAU na Strahove v Prahe a jednak Majstrovstvá chodeckej federácie v Karlíne, tiež v Prahe. Dovtedy bola dejiskom závodu pražská Letná.

Počas obdobia Protektorátu sa chodci stretávali na 10 000 m chôdze v rámci Majstrovstiev Čiech a Moravy v Prahe na Strahove. Najviac titulov na tejto dištancii v danej dobe pozbieral Václav Balšán v dresoch AC Sparta Praha, SK Sparta Michle a SK Jawa (5x, s najlepším výkonom 43:57,6), 1x vyhral Otakar Buhl z SK Slavia Praha.

Majstrovstvá Čsl. republiky na 10 000 m chôdze sa následne konalo po oslobodení vlasti v roku 1945, ktorého víťazom bol opäť Václav Balšán v čase 43:36. Titul obhajuje aj v roku nasledujúcom. V roku 1947 sa dejiskom týchto majstrovstiev namiesto Strahova stáva štadión Na Mrázovke v Prahe, majstrom sa stáva Jaroslav Oliva zo Železiarní Kladno v čase 47:26,2. V roku 1948 sa majstrovský titul na Strahove vracia do rúk Václava Balšána zo Sokola Jawa Praha za výkon 47:22,5, ktorý ho obhahuje aj v roku nasledujúcom (44:42,4).

V roku 1950 víťazí Henrich Malý z ATK v čase 49,44,6. V nasledujúcom roku sa dejiskom pretekov stáva Brno a víťazom sa prvýkrát stáva najúspešnejším čsl., resp. český chodec, už vyššie spomínaný Josef Doležal výkonom 46:02,2. Titul obhajuje až do roku 1954, kedy sa história tejto majstrovskej disciplíny (ako vidno bohudík len dočasne) uzatvára. Nasledujúce dva ročníky (1952 a 1953) sa konali na Strahove, v roku 1954 sa potom chodci naposledy na Majstrovstvách Čsl. republiky na 10 000 m chôdze stretli vo Vítkoviciach (čas víťaza J. Doležala bol 45:55,4, striebro bral legendárny vtedy už 40 ročný Václav Balšán).

Novodobá (rozumej 21. storočie) história tejto majstrovskej disciplíny v kategórii dospelých sa začína písať v roku súčasnom a môžeme len popriať účastníkom Majstrovstiev republiky na 10 000 m chôdze, ktoré sa bude konať dňa 28. 4. 2024 v Novom Meste nad Metují, aby úspešne nadviazali na výkony svojich predchodcov.