PRIESER NA MČR DRUŽSTIEV - závod na 5.000m chôdze 

Autorka článku: Lucia Nekulová / Autor dodatku k článku (alebo Papagájovi prácu s tabletom zvládajú): Josef Smola

Zdroj foto: ČAS

VÝSLEDKY

INITIAL RESULTS :

V nedeľu 6.9. sa v Karlových Varoch konalo vyvrcholenie tohtoročnej súťaže družstiev mužov a žien. Súťaž v chôdzi prebehla v sobotňajšom predprograme spoločne s kladivom. Súťaž družstiev mení od roku 2027 formát a tak toto posledné finále bolo výnimočné. Týkalo sa to aj chôdze, bohužiaľ však nie v pozitívnom slova zmysle.

Spoločný závod mužov a žien štartoval v podvečer, na štart chôdze na 5000m sa postavilo 16 mužov a 10 žien. Zo špičky nechýbal nikto a tak sa každý fanúšik mohol tešiť na výborné časy. Lenže…

Začnime pozitívne. Medzi ženami sa do čela pretekov vydala dvojica Martínková – Klimentová, všetky ostatné chodkyne pozorovali túto dvojičku s veľkým odstupom. Prvý kilometer preťala dvojica v čase 4:26. Ema Klimentová odtrhla Martínkovú už po 1500 ma veľmi rovnomerným tempom si išla pre jasné a nikým nerušené víťazstvo. V cieli sa mohla oprávnene radovať z nového osobného rekordu 22:24.78. Eliška Martínková na Emu postupne strácala viac a viac, ale druhé miesto bolo úplne presvedčivé v čase 23:47.36. Tretie miesto si pripísala ďalšia účastníčka nedávneho ME Alžbeta Franklová výkonom 25:06.44. Z výborných osobných rekordov sa mohla radovať dvojica Jana Žigmundová (25:17.96) – Michaela Říhová (25:24.10). Všetky ženy videli cieľ a okrem jednej červenej karty s nimi rozhodcovia veľa práce nemali.

A teraz to kyslejšie jabĺčko. Preteky mužov mohli ponúknuť krásny súboj trojice Morávek – Zajačik – Kukla. Lenže len mohol. Hneď od štartu vyrazil do čela závodu Morávek. Pre neho išlo o druhý štart v sezóne a po birminghamskom maratóne sa päťky na dráhe naozaj nebál. Po kilometri sa naňho dotiahol Zajačik (obaja 3:59), 4 sec strácal Gdula a cca 10 sec strácala trojička Morvay – Kukla – Hlaváč. Po troch kilometroch rytmicky idúci Morávok Zajíčkovi ľahko cuknul. A potom to prišlo.

Morávek bol odoslaný do PZ, kde si postál miesto 30 cca 35 sec, alebo hodiny boli spustené až v čase, keď už v PZ bol. To by však nebolo to najhoršie. Morávek gestikuloval smerom k vrchníkovi, na tabuli sa totiž pri jeho čísle príliš nečervenalo. Vlastne vôbec.

Do čela sa tak dostal Zajačik, tlačil tempo a zozadu ho mocne sťahoval Kukla. Adam Zajíček zvíťazil v čase 20:04.37. Albert Kukla na neho v novom osobnom rekorde stratil 6 sec – 20:10.71.

Medzitým sa z pretekov porúčal hradecký Tomáš Gloser a PZ navštívil Lukáš Gdula. Tretie miesto pripadlo Michalovi Morvayovi (20:50.88) a za ním na istotu dokončil Jaromír Morávek v čase 21:07.40. Vítok Hlaváč zapísal 21:23.55 a Lukáš Gdula po PZ 21:55.13. Z osobného rekordu sa radovali Jaromír Hloch a Jiří Arnošt , výborne zašiel aj Malysa a Řežábek (všetci hlboko pod 24 min). Lenže uverejnené výsledky aj pochybnosti pretekárov vyústili do mnohých dohadov. Návštevy PZ totiž nekorelovali s červenými kartami zapísanými v systéme.

Pri MČR bol rozhodcami použitý softvér On-line systému. Systém je jednoduchý. Sú tam obrázky, st. čísla, znaky ako ~ a <. Systém používajú bez problémov napr. Poděbrady, Olomouc či Dudince. Bohužiaľ v Karlových Varoch bolo užitie tabletu nad sily vrchníka a osadenstva PZ. Preverenie zápisov totiž ukázalo, že Morávek ani Gdula v PZ vôbec byť nemali. Obaja dostali červenú kartu (Gdula 2). Bohužiaľ obaja od rozhodcu číslo 3. A boli odoslaní smer PZ, alebo to bolo vyhodnotené tak, že č. 3 znamená počet červených kariet. Morávek dokončil závod a bral pre tím 10 bodov. Avšak penalizovaný bol z prvého miesta, kedy nakoniec víťazný Zajačik bral aj bonusové body. Možno tak tvrdiť, že výkon osadenstva PZ obral Plzeň o 5 ligových bodov. Obom pretekárom bol čas upravený o 30 sec, Morávek sa tak posunul na 3. miesto, na bonusové body však už nedosiahol. Kto videl prenos, mohol si všimnúť, že odpočet v PZ bol zapnutý až cca 4 sec po tom, čo Morávek do PZ vstúpil. Gdula sa na streame neobjavil, aj u neho však hovoria ľudia na mieste o totožnom priebehu.

Aj keď je, predovšetkým Morávkova situácia poľutovaniahodná, ale lepšie dokončil. Oveľa horšie na tom bol Tomáš Gloser z Hradca . Ten cielil na kvalifikačný čas pre halové MČR. Lenže dostal žltú a následne červenú (žiadnu inú kartu nedostal) od rozhodcu číslo 4. V poriadku. Keď by to však nebolo vyhodnotené ako štyri červené a Gloser nebol diskvalifikovaný. Aj on žiadal preverenie zápisu… Bohužiaľ tým, že nedostal šancu prejsť cieľom, pri jeho mene namiesto osobného rekordu a bodov pre oddiel svieti DNF. On-line zápis pri jeho mene vykazuje aj ďalšiu podivnosť. Závod bol odštartovaný o 18:41. Jedinú červenú kartu dostal o 18:54, teda po cca 13 minútach pretekov. Napriek tomu zaspal aj medzičas na méte 4600m - 24:14. Ponúka sa otázka (priestor k špekuláciám), či jeho červená od rozhodcu číslo 4 nebola prehliadnutá a nešiel von "na miesto" oddielového kolegu Arnošta. Aj ten dostal jednu červenú od rozhodcu číslo 4 a to v čase 19:04, teda po 23 minútach pretekov. Času DQ Glosera by to zodpovedalo viac, popletenie si Arnošta s Gloserom by vysvetľovalo 10 min oneskorenia od obdržania červenej karty a diskvalifikácie. Treba zdôrazniť, že Arnošt dostal iba jednu červenú a mal proti Gdulovi s Morávkom najskôr šťastie, že sa naň buď zabudlo, alebo si ho poplietli s Gloserom.

Zhrňme si to. Mohli to byť nádherné závody plné kvalitných výkonov. Lenže ... Morávek odoslaný neoprávnene do PZ z vedúcej pozície po jednej červenej, Gdula navštívil PZ za 2 červené karty, Gloser nepochopiteľne diskvalifikovaný, kedy bol ponechaný v závode ešte 10 min potom, čo dostal jedinú červenú ... Ak si niekto hovoril, že po chybnom DQ fínskej pretekárky v Podo. Faux pas takých rozmerov nepamätám. Chyby sa dejú. Pozri spomínané Poděbrady. Ale toľko chýb v jednom závode sa dá chápať ťažko. Tak aspoň že ten závod žien sa podaril ... Pozitívom je aj uplatňovanie pravidla penalty zone. Nebyť tam PZ, tých neoprávnene diskvalifikovaných by bolo viac.

Možno len dúfať, že pri Pražskej hodinovke av Zittau sa podobné systémové zlyhanie diať nebude. Bolo by to veľmi smutné zakončenie sezóny. V mene organizátorov oboch súťaží môžem uistiť, že urobíme všetko preto, aby sme dopadli lepšie. Snáď túto výzvu zdoláme, latka veľmi vysoko neleží, de facto sa váľa na tartane.

PS.: Dôvetok k článku alebo Papagáje prácu s tabletom zvládajú:

https://www.novinky.cz/clanek/koktejl-vedci-naucili-papousky-telefonovat-pres-tablet-ptaci-byli-nadseni-40429474

Švajčiarsky chodecký výlet na 3.000m chôdze do Regensdorfu.

Autorka článku: Lucia Nekulová

Zdroj foto: Martin Nedvídek

Výsledky:

V sobotu 22.8. sa vo švajčiarskom Regensdorfe konal atletický meeting, kde bola na programe aj trojka chôdze.

Slovo dalo slovo a Martin Nedvídek vyrazil do zeme syrov a čokolád spolu s českými chodeckými talentami.

Štartovalo sa pre nás nezvyčajne až o 21:40 a nebyť českých chodcov, bolo by štartujúcich pomenej.

To však našim mladým nebránilo popasovať sa o skvelé výkony.

Do čela pretekov šiel od začiatku francúzsky chodec David Kuster. Chodec z Alsaska posledné roky laboroval so zdravím a následne technickými problémami. Nevzdal sa, našiel si nového trénera a neúnavne pracoval. Jeho trénerom nie je nikto iný, než bronzový medailista z maratónu v Birminghame Aurélien Quinion. Ten na plný úväzok pracuje ako krajinár a záhradník, trénuje sám seba a po večeroch si nájde čas na početnú skupinu atlétov a atlétok, ktoré vedie k športu.

David za ním jazdí pravidelne do Paríža a výsledky začínajú byť pomaly poznať.

David viedol prvých 600m, potom sa do čela dostal Vojta Vejvančický z Rumburka a vedenie už nepustil. Prvý kilometer za 4:11 sa ho Kuster ešte dokázal držať, potom začínal pomaly strácať.

Vojta šiel skvele, dvojku preletel v čase 8:18 (4:07) av cieli sa radoval z veľkého osobného rekordu

12:29:03. Proti halovému výkonu z marcového MČR sa zlepšil o 24 sec. Výborná práca.

David Kuster zostal o 14 sec späť.

Druhú skupinku viedol hradecká Jiří Arnošt , ale po 600 m sa cez neho dostal veľkoskúsený Martin Nedvídek . Ten držal tempo tesne nad hranicou 4:30/km a Jirku trápiaceho sa so žalúdočnými problémami dokázal odtrhnúť. Martin bral bronz za výkon 13:35,46. Jirka Arnošt aj napriek značnému diskomfortu dokázal vybojovať nový osobný rekord 13:57,18 a ukázal, že stojí za to sa nevzdávať. Nabudúce s ním bude mať Martin oveľa viac práce.

V ženách viedla suverénne od začiatku dvojice Mulačová – Hromádková. Po prvej tretine pretekov sa Emma Mulačová začala pomaly vzďaľovať svojej súperke a kráčala si pre suverénne víťazstvo. Proti halovému MČR sa zlepšila o viac ako 30 sek a zapísala krásny čas 15:01.17. Výborný výkon je pre Emmu veľkou motiváciou, nabudúce už tých 15 min zdolá. A ukázala, že naše dorastenky majú z niečo dlhšej päťky zbytočný rešpekt. Katka Hormádková išla svoju druhú najlepšiu trojku a zapísala na druhom mieste výkon 15:48.33. Naše dievčatá sa prezentovali výborne, tretia v cieli Rosalba bola o viac ako 3 minúty späť za Hromádkovou.

Naši chodci predviedli krásne výkony a môžeme sa tešiť, čo nám predvedú pri finálových súťažiach jednotlivých súťaží družstiev. A predovšetkým je vidieť, že na jesennú časť sezóny,

Pražskú chodeckú hodinovku (17.10., Praha – Radotín) a Lusatian race Walking v Zittau (24.10.) budú skvele pripravení. Už sa nielen na vás na jeseň tešíme.

Sobota 15.8.26, B+B, BRNO+BIRMINGHAM, ligové preteky ako Brno, ME ako Birmingham.  

VÝSLEDKY

FOTKY

Autorka článku: Lucia Nekulová

Autor dovetku: Udo Schaeffer

Foto: Mirek Nosek

V sobotu 15.8. sa v moravskej metropole konalo 4. kolo ligovej chôdze. Tradičný okruh na brnenskom výstavisku vystriedal okruh na in-line dráhe pri nákupnom centre Olympia. Pôvodný okruh bol finančne neudržateľný a brnenskí usporiadatelia napli sily a našli nový okruh. Nie je to rozhodne vec jednoduchá a vhodné okruhy sa hľadajú ťažko. Nový okruh meria necelý kilometer a má jedinečnú kulisu v podobe prechádzajúceho vláčika. Brnenský okruh je tak jediný u nás, kde vám pri ceste na štart, pokiaľ to strihnete cez park, hrozí zrážka napríklad aj s elektrifikovanou vlakovou súpravou. A ak bude počasie priať, možno sa okúpať v Svratke, ktorá preteká hneď vedľa. Tento rok teda nie, Svratka pripomína skôr brodisko.

Závod kolidoval so štartom chodcov pri ME v Birminghame a aj v Brne sa fandilo. Organizátori pravidelne informovali o výsledkoch našich aj slovenských chodcov a chodkýň. Pre reprezentantov: fandila vám celá ligová chôdza.

Prvýkrát sa v Brne išlo iba 5 km. Pôvodnú tradičnú desiatku vystriedala päťka na návrh riadiacej súťaže. Dôvod "teplotné podmienky v auguste" bol opodstatnený. Pri štarte atakoval teplomer 30 ° C, v závere ukazovalo auto až o 7 ° C viac. Vhodný výber trate sa odrazil aj na počte štartujúcich, na štart sa postavilo na sto atlétov a atlétok.

Kilometer si vyskúšal žabovarský Miloslav Vlašič (6:54) a dcéra jedného z organizátorov Katarína Vojtíšková (7:08). Matěj Halas z Vyškova predviedol na dvojke 11:12 a zaujímavosťou bol aj štart prichádzajúceho Jozefa Valkouna – 16:06. Kateřina Sedláčková s rozviazanou topánkou finišovala za 13:20 a havlíčkobrodský Filip Denemarek zapísal 19:13 na trojke. Plzenská Katarína Elblová brala 18:19.

Ako prvé vyrazili na ligovú päťku ženy. Slniečko už pekne pálilo. Trať je miestami krytá stromami, závod bol aj tak náročný. Do čela vyrazila od začiatku Michaela Říhová snažiaci sa vylepšiť osobný rekord z Dudincov. To sa jej nakoniec o 8 sek nepodarilo, čas 25:49 je však jej druhý najlepší v kariére. Cestný osobáčik predviedla na druhom mieste dorastenecká Majsterka SR Emma Mulačová z Berouna - 26:29. Johana Petříková brala za výkon 27:59 tretie miesto pred slovenskou Ninou Lasicovou (28:31). Pod 30 min sa dostala aj Katarína Policerová z pražského Spartaka v osobnom rekorde 29:38. K pretekom nastúpili 4 desiatky žien a dievčat. Všetky sa prezentovali solídne zvládnutou technikou. Počas pretekov sme došli s rozhodcami k zaujímavému poznaniu. Zmena módy priniesla do športu namiesto vysoko vyčesaných copov vlasy zopnuté na temene. A to prináša istú komplikáciu. Dlhé vlasy u mnohých dievčat prekrývali štartovné čísla. Čísla na chrbte sú pre rozhodcov kľúčové, do budúcna tak odporúčam všetkým rozhodcom, kontrolovať na štarte, či sú tie čísla vôbec vidieť. Človek sa stále učí...

Medzi mužmi vyrazil ihneď do čela rumburský Standa Borissov, ktorého chvíľu stíhal Vojta Vejvančický a Alex Malysa. Malysa tento rok predvádza veľký výkonnostný progres, tentoraz si však odhryzol veľmi veľké sústo a postupne strašne vytuhol. Avšak je na ňom vidieť, že trénuje av Zittau určite predvedie zaujímavý polmaratónsky čas. Standa odtrhol aj Vojtu a šiel si pre suverénne víťazstvo a nový osobný rekord. Je radosť pozorovať jeho ladný krok. Nový osobný rekord kazašského borca ​​je 22:05. Vojta Vejvančický finišoval v pokoji na druhom mieste za 22:39. V týždni šiel pri pretekoch v Rumburku 1 km za 3:48.18 a aj jeho príprava ide smerom k Hodinovke a Zittau dobrým smerom.

Veľká skupinka prenasledovateľov postupne pohltila tuhnúceho Malysu, v druhej polovici sa odtrhol Jaromír Hloch s Romanom Hanykom a obaja to stihli pod 24 min. Jarda Hloch je po zranení definitívne späť, čas 23:51 znamenal tretie miesto, Hanyk bol o 6 sec späť. Malysa nakoniec dokončil za 24:26, pod 25 min sa dostala skupinka Kolář - Ŕežábek - Nedvídek av suchom tričku dokončivší Marek Rösler. Dorastenci Drdlovi utiekla magická hranica o 25 sec. Prvýkrát v Brne štartoval Jozef Smola  a zapísal 28:38, Tomáš Vojtíšek, organizátor závodu preťal cieľovú pásku v čas 31:37. Ďalší reprezentant Smola Chůze Jiří Šotola od Poděbrad (1km chôdze pre zdravie) zamakal na technike a len s jednou žltou finišoval v osobnom rekorde 38:06. Pán Šotola je ročník 1950, chôdzu objavil tento rok. Mladým to nič nepovie, ale začať s niečím novým nie je ľahké ani v 40. Ono to telo už o niečo viac bolí. A nechce sa. A to vstávanie, au, au au. Začať s tak ťažkou disciplínou ako je chôdza vo veku pána Jiřího a naučiť sa úspešne techniku, je obdivuhodné. Šmýkam hlboko svoj krásny klobúk. Jedno ktorý, všetky sú krásne. Preteky dokončilo vyše 50 atlétov!

Po ligovej chôdzi sa organizátori inšpirovali v Poděbradoch a usporiadali jedno kolo chôdze pre zdravie. Štartujúcich z radov prizerajúcich bolo dosť a zábava to bola veľká.

Brnenskí usporiadatelia usporiadali krásne preteky. Parafrázou jednej piesne sa dá povedať "Brno, to je to mesto, Brno je chodecký hit". Ďakujeme a tešíme sa snáď za rok!

DOVETOK - Udo Schaeffer:

* Der Buchstabe „B“ ist so was von faszinierend! Die Geradlinigkeit einerseits, dážď im Gegensatz diese beiden geschwungenen Hälften! Und stundenlang könnte man darüber diskutieren, ob uns die beiden „Hälften“ gleich sein sollten oder sich ein besseres Design entwickelt, wenn man die untere „Hälfte“ größer darstellt? Damit eine stabilere Basis und vielleicht sogar ein besseres „Verständnis“ v sich ruhend, allen neugierigen Betrachtern vermitteln wird! Ich nechme mal von beiden Städten mit ihren Gehsport – Wettkämpfen,

DAS POSITIVE:

* Brno!!! Für Deutschland ungewohnte 37 Frauen! sowie 54 Männer! starteten am 15.8. in der 4.Runde der Schechischen Geher-Liga (1. & 2.Liga) über 5km für ihre Vereine um die Punkte. Die sieben Athleten über kürzere Strecken noch hinzugerechnet, waren tortu 98 Aktive!! am Štart. Davon 52 Masters! Das ist eine Basis, aber Auch Erwachsene (U35) und Auch Ja, meinen allergrößten Respekt für diese Breite. Für dieses GELEBTE SPORTLERDASEÍN! BREITENSPORT als WETTKAMPFSPORT

Chodecký polmaratón a maratón mužov a žien

Autor článku: Miloslav Lapka

Zdroj foto: ČAS - Jaroslav Svoboda

RESULTS: HALF MARATON + MARATON RACE WALK WOMEN 

RESULTS: HALF MARATON + MARATON RACE WALK MEN

Druhé najväčšie a najvýznamnejšie mesto Birmingham vo Veľkej Británii, ktoré je čo do počtu obyvateľov porovnateľné zhruba s Prahou, ponúklo svoje citlivo zrekonštruované centrum pre chodecký maratón a polmaratón, rovnako ako pre bežecký maratón mužov a žien.

Birmingham - toto mesto-dielňa anglickej priemyselnej revolúcie, ale aj nebezpečné mesto z hľadiska kriminality a teroristických útokov IRA, bolo úplne prerobené a rekonštrukcia sa podarila nielen po stránke architektúry, ale aj po stránke bezpečnosti a športového ducha mnoho tisíc divákov okolo maratónskych a polmaratónskych tratí. Birmingham je veľkomesto, kde väčšinu už tesne netvorí biela rasa, čo sa samozrejme prejavilo aj na zložení divákov. Birmingham má aj výraznú českú stopu modernej architektúry – obchodný dom Selfridges Jana Kaplického a jeho Future Systems štúdia.

Ako stopy zanechali české ženy a muži na maratónskych a polmaratónskych chodeckých tratiach?

Výsledky a oficiálne komentáre sú prístupné na stránkach Českého atletického zväzu a treba povedať, že pre českú chôdzu vyznievajú pozitívne.

Albert Kukla, ktorého slovenský tréner Dominik Černý bol tiež priamym účastníkom pretekov, avšak na maratónsku vzdialenosť, šiel svoje tempo, a to sa ukázalo ako správna taktika - nestále predchádzal ku koncu súpera a nakoniec skončil ako dvanásty, v čase 1:28:01, čo je vynikajúce umiestnenie širšieho finále. To zaslúži obdiv a gratuláciu aj vzhľadom na jeho mladosť!

Podobú taktiku zvolil Jarda Morávek na maratónskej trati, zastavil svoj prepad a krízu a zrovnal techniku ​​az 23. miesta to dotiahol do top 20 v čase 3:16:36.

Ema Klimentová , začala po vzore Albertka Kulku na 12 mieste. Obrazne povedané, všetky trate totiž štartovali rovnako o 7:30 miestneho času. Nakoniec skončila po tlaku 2 červených kariet na stále ešte skvelom 15 . mieste v osobnom rekorde za 1:36:29.

Eliška Martínková sa prvých asi 7 km pohybovala tam, kam by mala patriť, bezpečne v prvej top desiatke. Koleno (meniskus) však nebolo ešte na toto tempo až do konca pripravené, takže skončila na 18. mieste za 1:38:41.

Alžbeta Franklová , pri svojom prvom veľkom štarte medzi dospelými sa nedala zastrašiť a odovzdala, čo mohla vo svojom v sezónnom maxime 1:44:47 na 28. priečke.

Výsledky však nikdy nevypovedajú o celom príbehu a priebehu pretekov. Pretože som mal možnosť sledovať preteky priamo z trate ako rozhodcovskej chôdze, pokúsim sa tento príbeh aspoň naznačiť, aj keď divák v priamom prenose na obrazovke toho vidí oveľa viac a má prehľad, čo my ako rozhodcovská chôdza ani mať nesmieme, ale často necíti atmosféru pretekov a nemá očný kontakt s pretekármi.

Albert Kukla bol pre mňa veľkým a príjemným prekvapením svojim profesionálne zvládnutým technickým prejavom, sústredenosťou a prakticky žiadnou zmenou perfektnej techniky až do cieľa. Tak bol právom jeden z cca 30% mužov bez jedinej žltej karty. Na prvý pohľad je poznať, akú má dobrú prácu paží a ako je skoordinovaná s jeho dlhým krokom.

Z hľadiska závodného prejavu musím pochváliť Jardu Morávka . Nedal sa rozhodiť červenými kartami niekde okolo druhej hodiny trvania pretekov, reagoval aj na moju žltú za kontakt, vylepšil techniku, šiel sústredene, rukami si veľmi pomáhal na členitej trati.

Ema Klimentová ma prekvapila svojim sústredeným prejavom, okrem dvoch úsekov nemala technické problémy, tie prišli na dlažbe smerom k cieľovej rovinke a potom na naklonenej dlažbe po jednej z mnohých zákrut na trati. Po asi 1h 40 min dostala dve červené, tieto úseky jej zjavne nesedeli. Zvoľnila. Jej koordinácia paží a nôh a bokov – táto trojčlenka zvládnutej chodeckej techniky – bola na vysokej úrovni a oceňujem držanie ramien a chrbta, ktoré jej veľmi pomáhalo. Myslím, že 12 miesto bolo v jej dosahu, avšak chápem ten veľký risk penalty zóny a radšej finiš a istotu dokončenia pretekov.

Eliška Martínková pôsobila od začiatku veľmi sústredene a odhodlane. Technicky išla veľmi dobre a jej operácia a regenerácia a následný tréning a nacvičovanie techniky (na ktorom som sa trochu podieľal) prinieslo z hľadiska techniky výsledok, že patrila medzi asi tretinu pretekárok v celej tomto elitnom európskom poli, ktoré šli úplne čisto. A to nie je ľahko dosiahnuteľná vec! Na jej tvári potom bolo vidieť, ako veľmi ju koleno brzdí, ale na technike sa to nijako neprejavilo, len išla trochu zovretejšie v porovnaní so začiatkom z hľadiska práce paží.

Alžbeta Franklová išla tiež technicky veľmi čisto a nebyť jedinej žltej za kontakt, čo je v zostave šiestich rozhodcov chôdza dosť obvyklé, zaradila sa technicky po bok Elišky. Pekný pružný krok, sústredenosť na trať, na vlastné sily. Bolo poznať, že má z trate a súperiek rešpekt, ale že má poctivo natrénované a na svoj výkon spoľahlivo dosť síl.

U všetkých našich reprezentantov musím oceniť odhodlanie, s akým šil na trať medzi absolútnu európsku elitu. Žiadne rúcanie sa do seba, vydesenie, prudké zmeny techniky, rezignácia. Sluší sa poďakovať ich osobným trénerom a trénerkám za ich fyzickú a technickú prípravu. Z hľadiska chodeckej techniky zaslúži absolutórium rozhodne Albert, Eliška a Alžbeta. Emma a Jarda potrebujú ešte viac sily dať do bezpečného udržania kontaktu aj na nevyhovujúcom povrchu a náklone trate.

Môj pohľad na priebeh závodu bol veľmi ovplyvnený mojou pozíciou na trati - polovicu času som bol na otočke na cca 600m a potom o pozícii vyššie po trati na konci občerstvovacej stanice. Na pomerne širokej otočke bolo mnoho traťových rozhodcov, fotografi, TV kamera na žeriave a diváci a ku všetkému sa schádzalo na otočku z kopca, po nej hneď do kopca, takže pretekári sa snažili veľmi pribrzdiť a potom do kopca zotrvačnosťou prejsť. Z tohto hľadiska to bolo na rozhodovaní paradoxne dobré stanovište. Po vystriedaní na konci občerstvovačky to bolo podobné. Pretekári sa polievajú, pijú a nie sú ešte v plnom tempe. Aj náš protokol s Guillerno Sandino (ESP) s ktorým sme sa striedali, vyzerá veľmi podobne. To sa nedá povedať o ostatných rozhodcoch, kde boli rozdiely veľké z hľadiska pozície na trati a samozrejme aj skúseností. A čo sa nepodarilo z hľadiska rozhodcov voči pretekárom bola tretia červená karta v čase 10:22 teda na konci pretekov v maratóne pre Bence Venyercsána (HUN) a jeho pobyt v penalty zóne. Tá červená mala prísť ďaleko skôr, ja sám som mu dával žltú za kontakt relatívne neskoro vzhľadom na svoju pozíciu na otočke na trati, až o 9:37, aby si bol vedomý, že je v nebezpečenstve, na problematickej dlažbe k cieľu dostal prvú červenú už o 8:05, ďalšiu o 9:04. Tretia červená ho odsunula z tretieho na šieste miesto.

Pri prehliadke trate deň pred pretekmi sme mali s technickými delegátmi debatu, kde nám vysvetľovali, ako veľmi sa snažili nájsť kompromis medzi ideálnou traťou (a tu sa mnohokrát spomínali naše Poděbrady) a umiestnením chôdze a následne aj maratónu v historickom centre mesta pre divákov a na propagáciu chôdze.

Trať bola veľmi členitá, nebol tu jediný rovný úsek aspoň 500m, bola aj relatívne kopcovitá s prevýšením 11m na každý kilometer, takže maratónci absolvovali nejakých 450 výškových metrov a polmaratón cca 225 metrov. Striedali sa rôzne povrchy - žulová dlažba z veľkých dosiek, asfalt, malé žulové kocky a tiež hrubozrnný asfalt. Nikto nečakal toľko rekordov. Prejavilo sa, že ide o novú trať a že sú na ňu chodkyne a chodci dobre pripravení. To potvrdil aj následný maratón behu, kde tiež padali v ženskej kategórii úžasné výkony a rekordy a musím tu spomenúť skvelé deviate miesto Kataríny Hrochovej. Trať maratónu mala časť spoločnú s chodeckým okruhom, rovnaký cieľ, a okruh meral 5km.

Ukázalo sa, že z hľadiska PR chôdze je potrebné byť odvážny a stavať trate tam, kde je to atraktívne. V tomto smere majú Poděbrady obrovskú výhodu, že spĺňajú oboje kritériá - rýchle trate i atraktivity.

Komu trať nesadla, boli silové a tempové typy, ktoré práve na Poděbradoch sú schopné vyťažiť maximum, myslím že medailovou pozíciou to stálo Perseuse Karlströma , ďalšou obeťou trate, už nie s ambíciami na medailové umiestnenie, sa stal Christopher Linke.

Zato Massimo Stano dal nový nový európsky rekord 2:56:49, drobná Španielka María Pérez bola na polovičnej trati ako doma, ustanovila čas 1:30:06., ktorý je najrýchlejším časom v tejto novej disciplíne, pokorila tým aj limit pre uznanie svetového rekordu (1).

Mladá Sofia Fiorini , Talianka, časom 3:15:11 s prehľadom pokorila stanovený limit pre svetový rekord, a išla sama do cieľa s päťminútovým náskokom. Tieto ťažké trate všeobecne preverili schopnosti všetkých pretekárov a postavili na hlavu mnoho opatrných zásad, ako ísť stále v skupine, neísť na čas a podobne. Príčinou je samozrejme nová dĺžka trate a prvá veľká príprava európskej špičky na tieto trate.

Podľa TP 54.1 závodnej chôdze máme síce od 1. 1. 2026 množstvo oficiálnych, štandardných vzdialeností. Len na pripomenutie: Na krátkom ovále 3000 ma 5000 m; na štandardnom ovále 400 m sú to: 5000 m, 10 000 m, polmaratón, maratón, 50 000 ma na ceste 10 km, polmaratón, maratón, 50 km. Avšak najdôležitejšie je, čo bude na MS v atletike a na OH 2028. Začína byť jasné, že sa udrží polmaratón muži a ženy, maratón sa uvidí. Pokračuje celkom silný trend zjednotiť pre divákov dlhé trate podľa maratónu a polmaratónu. To by mohlo zaradenie chodeckého maratónu jednotlivcov na program OH podporiť. Chôdza by si to po dosť nepremyslených zmenách z 50 km na 35 km áno a potom 35 km nie, maratónskych štafiet a teraz teda polmaratón namiesto 20 km, nehľadiac na novinky v rozhodovaní s Penalty zónou, konečne zaslúžila a je pre jej existenciu na dobu nôh nutné udržať tieto vzdialenosti.

Avšak sú tu aj silné protiargumenty, rovnaké ako pri vyradení 50km z programu OH – koľkokrát do roka sa dá takéto preteky absolvovať, na akých pretekoch a nakoľko je to atraktívne pre divákov. Z tohto dôvodu prebehli všetky štarty v Birminghame naraz. To spôsobilo podľa môjho zmätok z pohľadu diváka, nevedel, kde je vedúca skupina akých pretekov, boli totiž hneď štyri naraz a premiešané. Keď už bola trať postavená, mohol sa rozdeliť strát maratón a polmaratón, pokojne muži aj ženy dohromady. Z hľadiska ekonomických a organizačných nákladov na stavbu trate a uzávierku ciest v centre mesta bolo nereálne usporiadať dva chodecké závody, napríklad na začiatku a na konci ME a tak zvýšiť počet účastníkov. Prioritou bolo zviditeľniť chôdzu, čo sa usporiadateľom podarilo.

V tejto súvislosti je zaujímavé, ako hodnotiť umiestnenie v jednotlivých disciplínach. Je 12 miesto Alberta porovnateľné s 12 miestom vo finále behu alebo oštepu? Samozrejme, ideálne je, keby to vyšlo narovnako, aj podľa rankingu a neviem ešte akých kritérií. Podľa môjho názoru to však úplne porovnateľné nie je. Výkony na polmaratóne a maratóne sú nepredvídateľné a je tu viac premenných. Nie je tu štandardný kruh alebo dráha alebo rozbehová dráha, aj keď aj tie majú rôzny povrch a tým pádom tvrdosť. Profil trate nahráva alebo znevýhodňuje určité typy pretekárov, rovnako ako počasie, vietor (to platí aj na štadióne) umiestnenie občerstvovačky, zloženie pitia. Domnievam sa, že umiestnenie v prvej dvadsiatke na týchto tratiach mimo dráhy je už veľký výkon, najmä keď padli dva svetové a jeden európsky rekord. Tým nechcem v žiadnom prípade povedať, že výkony na dráhe a technické disciplíny v poli sú menej hodnotné, len sa podľa môjho názoru nedajú úplne porovnávať.

Som veľmi rád, že česká chôdza bola tentoraz vidieť vedľa jasnej dominancie Španielska a Talianska.

Diskutabilná nominácia SR chodeckých reprezentantov na ME do Birminghamu - v nominácii prekvapivo nechýba Franklová s Martínkovou, ale naopak tam chýba Zajačik s Hlaváčom!!!!

Autorka článku: Lucia Nekulová

Foto: Mia Stewartová a Josef Smola

RESULTS Polmaratón STRIEBRO

RESULTS MAELO Lovosice

Uplynulý chodecký víkend bol skutočne nabitý udalosťami. A kto chcel, mohol byť na českej pôde aj svedkom svetového rekordu. Avšak poďme poporiadku.

V piatok 24.7. sa v Striebre v rámci Zlatého týždňa Emila Zátopka šiel chodecký polmaratón na dráhe. Všeobecne sa vedelo, že je to závod pre Elišku Martínkovú. Tá sa tento rok vracia po dlhodobom zranení, keď jeden problém striedal ďalší. Eliška sa síce vrátila do rankingu, potrebný výkon požadovaný ČAS pre ME v Birminghame jej však chýbal. Po nijakom výkone v Belgicku (pozri minulý článok), bola Eliška prihlásená k štartu v Írsku 12.7.. Napokon však neštartovala a zapísala vo výsledkoch DNS. V kalendári sa objavili preteky v Striebre. Na preteky sa zišli všetci, okrem Martínkovej. Tá nedorazila s tým, že šetrí koleno. DNS bolo len hypotetické, prihlášky nešli cez oficiálny web ČAS. Avšak už v Striebre sa špekulovalo, či Martínková dostane pre ME zelenú, hoci nemá splnené kvalifikačné kritériá. Znalí pomerov si boli istí, že áno…

Na mieste však boli iní. Vítek Hlaváč prišiel pomôcť Alžbete Franklovej na vylepšenie času a postavenie v rankingu. Alžbeta bola na poslednom postupovom mieste na ME a pred nami víkend plný majstrovských súťaží rôznych krajín. Betce prišla s tempom pomôcť aj Ema Klimentová, Ktorá ako jediná česká chodkyňa mala splnené všetky podmienky pre kvalifikáciu.

Na štarte bol aj Roman Hanyk a cez celú republiku cestovala Michaela Říhová. Od začiatku išla do čela trojička vedená Vítkom, Klimentová sa pohybovala okolo Franklovej a snažila sa jej výkon podporiť. Večerný štart zaistil príjemné počasie a tak bolo len na Alžbete, či cielené tempo udrží. Bojovala zo všetkých síl, ale po polovici pretekov začalo byť zrejmé, že úplne jednoduché to nebude. V určitej fáze sa strata na Vítka naťahovala na 5 – 10m, ten sa aj obzeral a vizuálne sa zdalo, že už nevie, ako by zabrzdil. Betka sa opakovane snažila s klesajúcim tempom niečo urobiť a preteky do posledných metrov nepustila. Obaja vodiči, Hlaváč aj Klimentová, nechali v poslednom kole Franklovú ísť dopredu a Betka tak prešla víťazne cieľom. Čas nebol, aký si pôvodne priala, výkon z Poděbrad vylepšila o viac ako 2 minúty na 1:45:52.6. Za OR z minulého roka však zaostala o takmer 4 minúty. Či jej to bude stačiť, mal ukázať až čas, ale pohľadom napr. Poděbrad, kedy nestaviame družstvá, alebo nemajú výkonnosť, by tento výkon stačiť nemal. Na dospelých ME je to objektívne strašne málo. Roman Hanyk bol v poslednej štvrtine pretekov diskvalifikovaný. Obrovskú poklonu zaslúži Michaela Říhová . Tá ukázala veľké chodecké srdce, keď vyrazila cez celú republiku, aby si dala tréningové preteky. Čas 1:57:18.5 je pre ňu veľmi cenný. Michaela išla celé preteky sama, súperila len so svojou hlavou a technikou, klobúk dole pred touto študentkou.

V rovnaký deň, v piatok, začalo pre chodcov tradičné lovosické súkromné ​​ME masters, tzv. MAELO. Chodecký trojboj 3000m – 5000m – 10 km sa odohrával od piatku do nedele.

V piatkový podvečer sa v Lovosiciach zišla skupina 25 atlétov na čele s Rudolfom Coganom. Ruda v predchádzajúcich týždňoch lámal európske veteránske rekordy a tu sa chcel pokúsiť o ten svetový. Od začiatku šiel do čela, bez vodičov, sám na seba. Prvý kilometer 4:04 sľuboval, že by rekord (12:18) mohol padnúť. Ďalší kilometer bol len o sekundu pomalší a rekord sa otriasal v základoch. Ruda nepoľavil a odmenou mu bolo nielen jasné víťazstvo, ale aj nový svetový rekord M55 12:14.21. Výborne!

Skvele sa prezentoval aj Nemec Steffen Borsch (M50) – 14:08.65, ktorý odštartoval svoju cestu za zlatým hetrikom. Výborný osobný rekord zapísala Dagmar Fišerová z Vrchlabí, ktorá predviedla 16:17.40, vo svojej kategórii W50 sa však musela skloniť pred Nemkou Brit Schröter ( 15:41.10).

I Jozef Smola M60 vybojoval vo svojej kategórii víťazstvo (16:47.79) a nasadil trend zlatého víkendu. Striebro v kategórii M75 bral Jiří Janoušek a štvrté miesto pripadlo ďalšiemu reprezentantovi Smola chůze Jiřímu Šotolovi.

Pri sobotnej päťke si na najvyššie stupienky vo svojich kategóriách vystúpili ako Borsch, tak Smola . V ženách potom Schröter pokračovala vo víťaznom ťažení. Dagmar Fišerová predviedla zlepšenie výkonu z Radotína a nový OR má hodnotu 28:03.59.

Nedeľná desiatka bola už skúškou len pre najväčších chodeckých nadšencov. Horúce počasie, náročná trať, nič jednoduché pre veteránov a už vôbec nie pre tých, ktorí sa rozhodli trhať tartan/asfalt všetky 3 dni. To nie je nič jednoduché ani v 20, ale v kategóriách povedzme 50+ to hraničí s porušovaním ženevských konvencií. Tu sa však všetci týrajú sami, dobrovoľne a ešte za to platí. :-). Prvé 2 miesta brali nemasters atléti - Ukrajinec Polischuk (45:27) a Francúz David Kuster (46:41).

Steffan Borsch zavŕšil svoj víťazný hetrik výhrou za 55:47. Dagmar Fišerová dokázala poraziť Nemku Schröter a zapísala 59:32. Josef Smola porazil druhého šesťdesiatnika o 25 min, kedy preťal cieľovú čiaru v čase 1:00:44. Na štart sa z Čechov postavil aj Tomáš Vojtíšek (1:08:58), čo v kategórii M50 znamenalo druhé miesto. Jiří Janoušek kraľoval medzi M70 – 1:12.37. A striebro v M65 bral aj Tomáš Miřejovský za 1:35:22.

Veteráni predviedli krásne výkony, tí čo pretekali 3 dni za sebou, pred tými klobúk dole. Toto sú veľké chodecké srdcia.

Po závodnom víkende sa už len čakalo, ako dopadne nominácia pre ME. Nie je to jednoduchá záležitosť. V rankingu bola pri uzavretí 28.7. tieto mená:

Muži: Hlaváč, Kukla, Morávok, Zajačik

Ženy: Klimentová, Martínková.

Istotu štartu mali však iba Klimentová, Kukla a Morávek . Morávek splnil limit pre maratón vlani v Zittau. Jedným časom zmiazol v nominačnom období potvrdzovací limit ČAS aj ostrý limit. Klimentová mala potvrdzovací limit pre polmaratón a navyše v prvej dvadsiatke v rankingu. Kukla prešiel cez ranking, vzhľadom na vekovú kategóriu U23 nepotreboval potvrdzovací limit.

Lenže kvalifikačná rošáda neskončila 28.7.. To prídu odhlášky, potvrdenia, ponuky voľných miest.

V utorok večer Franklová bola mimo postupovej pozície. V stredu už bola opäť 35. a po ďalších odhláškach je 27. Vo štvrtok potom bola schválená nomináciou ČAS aj napriek tomu, že pri uzavretí rankingu na postupovej priečke nebola a limity jej chýbajú.

V nominácii figuruje aj Eliška Martínková. Tá tento rok predviedla veľmi kvalitnú desiatku v Brne. 20 000m išla však po 5min/km a na ďalších možných nominačných pretekoch neštartovala. Možnosť prervať sa u oboch žien do rankingu ukazuje, o koľko jednoduchšie to pre ženy, proti mužom, je. Pokiaľ Martínkové zdravie vydrží, možno očakávať, že pôjde výkonnostne na inej úrovni, ako Franklová. Z predchádzajúceho ME obhajuje 11.miesto. Avšak jej nominácia bez kvalifikačného času nie je transparentná.

Bohužiaľ ďalšie české chodecké vlajočky v nominácii ČAS chýbajú. Hlaváčovi chýbal potvrdzovací limit, aj keď bol v rankingu so splneným limitom EA. Lenže ten zašiel ešte pred kvalifikačným obdobím ČAS. Zajačikovi limit chýbal taktiež. Ani jeden šancu, na rozdiel od Martínkovej s Franklovou, nedostal. Ak porovnáme najlepší výkon Franklovej na polmaratón z tohto roku, teda ten zo Stříbra, je to podľa maďarských tabuliek 975 bodov. Zajačik, ktorý predviedol na svoj vek výborný výkon v Poděbradoch, má za tento výkon podľa tabuliek 1143b. Ak necháme hovoriť iba fakty, je to, čo sa výkonnosti týka, rozdiel snáď dvoch tried. Taktiež Martínková desiatka je bodovo výrazne nižšie (1078), ako výkon Zajačika. Napriek tomu Zajačik dôveru nezískal.

V Birminghame tak uvidíme 6 českých vlajočiek, ale mohlo ich byť viac. Bolo by to potešiteľné, ak by kvalifikácia bola priehľadná a meralo sa tak nejako všetkým rovnako. Komu nevychádza počty, lebo nominovaných je 5, potom pozor! Tá jedna vlajočka totiž nebude medzi pretekármi. Medzi pozvanými rozhodcami je po dlhej dobe aj rozhodca z Čiech. Pozvánku od Európskej atletiky dostal Miloslav Lapka . Milu na trati s terčíkmi určite uvidíme, bolo by skvelé, keby bolo veľa vidieť aj ostatných Čechov.

V Birminghame sa bohužiaľ chôdza nebude prezentovať dobre. Preteká sa v jeden deň, v rovnaký čas. Mnoho pretekárov, ktorí boli na postupe na obe trate, tak muselo voliť. A aj preto sa nenaplnia všetky voľné miesta, ktoré chôdza má (35 osôb na disciplínu). Na ženský maratón sa prihlásilo dokonca iba 21 chodkýň z 35 možných. Do pretekov sa dostanú aj pretekári, ktorí by inokedy nemali šancu. Dôsledok bude zrejme totožný, ako po minulom ME. Vtedy sa miesta na chôdzu znižovali. A tak je možné, že na ďalšom ME už bude na disciplínu treba len 25 miest. Škoda. Ale aj tak sa bude na čo pozerať. Majstrovské súťaže jednotlivých krajín z tohto víkendu ukázali, že sú chodci a chodkyne v skvelej forme. Na kratších distanciách padali národné a osobné maximá, európski pretekári sú výborne pripravení. Možno predpokladať, že v Birminghame to bude smršť osobných rekordov. Snáď aj tých českých…

Koľko českých dresov uvidíme na ME v Birminghame pri chodeckom polmaratóne a maratóne?

Autorka článku: Lucia Nekulová

Zdroj FOTO: ČAS

Letné mesiace neprajú príliš kvalitným vytrvaleckým výkonom. Alepsoň u tej amatérskej časti atletického sveta, profesionáli musia vedieť pretekať aj v teple. Reprezentačné štarty majú svoje pravidlá aj termíny a cez tie nejde vlak. Rovnako ako atléti si dávame pauzu aj my, ale výsledky sme pozorne sledovali. Pretože predsa len sa občas aj v horúčave preteká. Takže čo zaujímavé sa nám v poslednej dobe, pohľadom chodeckého fanúšika, udialo?

V poslednom týždni školského roka sa v teplý júnový podvečer išlo 5000m pri TIPOS meeting v Banskej Bystrici. A rovnako ako vlani tu bolo české zastúpenie. Závod prilákal početné štartové pole, muži štartovali spoločne so ženami.

Od štartu šiel do čela maďarský reprezentant Bence Venyercsán. Doslova letel po tartane, až divák nestačil žasnúť. Víťaz Dudinského maratónu sa nad tartanom snáď aj vznášal a prekvapivo dlho trvalo, kým bol Maďar navedený do penalty a frustrované preteky vzdal. Avšak pokiaľ sa pozrel aspoň trochu objektívne na záznam, tam naozaj nebolo o čom diskutovať. Za ním išla dvojička Čierny - Tóth (ďalší Maďar) as odstupom ich sledoval Kukla. Čierny začal na Tótha strácať as odstupom takmer 30 sec prešiel na druhom mieste cieľom. Lenže aj Tóthov výkon nebol hodnotený rozhodcami pozitívne a tak Maďar pripísal 30sec ao 32 stotín nakoniec skončil na druhom mieste. Z víťazstva sa tak radoval domáci Čierny (20:12.99), štartujúci z plného tréningu. Na treťom mieste minul náš Albert Kukla, ten však bol už o viac ako minútu späť (21:26.05).

Medzi ženami sa hneď od štartu vydala odhodlane vpred vracajúca sa Eliška Martínková . Uletela súperkám a mohlo sa zdať, že je rozhodnuté. Lenže Hana Černá bola doma a mala na víťazstve aj zálusk. Koniec koncov podobný priebeh mal aj minuloročný závod, kedy rovnako výrazne strácala na Klimentovú (tá tento rok neštartovala) a dokázala ju nakoniec výrazne prevalcovať. Po 3km začala Martínková náskok sťahovať, dotiahla sa na ňu a na jej ostré tempo už Martínková nedokázala reagovať. Hana Černá predviedla takticky vyzretý výborný výkon v novom OR 22:18.24. Martínková si došla so stratou 22 sec pre druhé miesto – 22:40.92 a mohla z Bystrice odchádzať spokojná. Rastúcu formu preukázala na štvrtom mieste Alžbeta Franklová (23:44.83) , proti minuloročnému výkonu však zaostala o 43 sec.

Cez posledný júnový víkend sa potom odohralo MU U 23 v poľskom Opole . Naši mladí atléti a atlétky bojovali s celkami z Maďarska, Poľska a Slovenska. Preteky síce vysielali na streame, lenže vzhľadom na horúce počasie došlo k úprave časového programu. Behy na 5000m a chôdza boli presunuté do skorých ranných hodín a tak sa do záberu kamier dostal len koniec závodu na

10 000m žien.

Výsledky sú nasledujúce: Ako prví vyrazili muži pred pol deviatou. Do čela šli obaja Ukrajinci a prvú pozíciu po celý závod nepustili. Zvíťazil Eduard MURAVSKYI výkonom 43:56.38. Albert Kukla si došiel pre 6 bodov na treťom mieste. Výkon 44:35.26 nie je ohromujúce, ale tretie miesto sa počíta. Závod sa naozaj nepodaril Romanovi Hanykovi. Ten došiel na 7.mieste, bral 2 body a zapísal čas 51:36.26. Roman si postál v penaltovej zóne a je škoda, že si ten najhorší výkon roka vybral práve pri štarte v reprezentačnom drese. Všetky ostatné tohtoročné výkony sú totiž z inej kategórie. Našim mužom tak skoré vstávanie zrejme veľmi nesedelo.

Pred pol desiatou vyrazili na svojich 25 kôl na rozpálenom tartane ženy. Od začiatku išla úplne neohrozene na čele hlavná favoritka pretekov, Ema Klimentová . Predviedla suverénny sólo výkon a bez jediného návrhu prešla cieľom za 46:43.37. Druhá Maďarka Kovács stratila takmer 2 minúty. Svoj najlepší tohtoročný výkon si na reprezentačný štart schovala Alžbeta Franklová . Po tretie miesto brala 6 bodov a zapísala čas 48:56.16. Výborne.

Česká reprezentácia potom skončila v súťaži družstiev na 2. mieste za víťaznými Maďarmi.

V sobotu 4.7. sa konalo MU U18 v maďarskej Nyíregyháze . Medzi dorastencami došlo proti MČR k zmene. Podľa kritérií mala štartovať dvojica Weis – Slamenník. Lenže Slaměník sa kvalifikoval aj v behu na 3000m a pretože dal prednosť bežeckému štartu, obliekol reprezentačný dres tretí z MČR Drdla. A rozhodne sa v repre drese nestratil. Víťaz Ligeti 21:45:96 bol výkonnostne inde, ale Denis Drdla predviedol podobne výborný výkon ako pri MČR, potvrdil skokové zlepšenie a prekvapivo dokončil na skvelom druhom mieste výkonom 24:40.05. Závod sa naozaj nepodaril Jakubu Weisovi. Výkon 25:54.84 a piate miesto sú ďaleko za možnosťami duchcovského atléta. Aj nepodarený závod je však v tomto veku cenná skúsenosť.

Medzi dievčatami sa naše dievčatá na stupne víťazov neprebojovali. Noemi Maják tentoraz porazila víťazku z MČR Mulačovú a predviedla pri prvom reprezentačnom štarte nový osobný rekord 26:19.74 . Za tretím miestom zaostala o 9 sec. Ema Mulačová skončila na 5.mieste, výkon 26:43.09 je jej druhý najlepší v kariére. Inými slovami, obe dievčatá išli na hrane svojich možností a môžu byť spokojné.

Celkovo českú mladosť MU ovládlo a aj chodci si tak odvážajú zlaté medaily. Mimochodom chodec – bežec Slamenník dobehol na treťom mieste za 8:48.30.

Naši chodci sa predstavili aj na ďalších pretekoch. Klimentová s Franklovou si vyskúšali netradičnú chodeckú míľu v rakúskom Eisenstadte, kde Ukrajinka Olyanovská predviedla nový svetový rekord 6:10.09. A treba povedať, že Olyanovská išla aj v tejto rýchlosti úplne dokonale! Klimentová skončila tretia za 6:23.90, Franklová na 7. mieste za 7:18.95. Chodecká míľa sa objavuje na pretekoch stále častejšie. Bežne sa chodia v anglosaských krajinách v hale, u nás si tento rok túto dištanciu vyskúšali masters pri MČR v Rumburku.

Eliška Martínková sa vrátila do svetového rankingu pri pretekoch v belgickom Gosselies, kedy v sólo pretekoch obkrúžila na štadióne 20 000m v čase 1:40:36.50 . Druhou štartujúcou bola Cara Brass, tá išla však iba 5000m.

Čo nás ešte čaká ? Cez nadchádzajúci víkend sa uskutočnia hneď 2 chodecké akcie. Tradičné MAELO v Lovosiciach , kde štartuje vždy celý rad českých masters atlétov.

A potom je tu chodecký dráhový polmaratón, ktorý sa bude konať v rámci Zlatého týždenne Emila Zátopka (info na webe závodu či webu ČAS) . Tradičná akcia, ktorá sa predtým konala v Prahe, sa presunula do Plzne a Stříbra. A namiesto desiatky pôjdu chodci polmaratón. Prečo ten? Prihlášky sú cez Katarínu Čermákovú, čím je to dané. Ide o poslednú šancu našich reprezentantov splniť kvalifikačný limit pre ME. V rankingu máme chodcov hneď niekoľko. Lenže nie všetci majú splnený kvalifikačný limit ĆAS. Nie všetci musia, pretekári do 23 rokov podľa nominačných kritérií pôjdu aj vtedy, keď potvrdzovací limit ČAS mať nebudú, ale bude stačiť ich umiestnenie v rankingu. To by sa týkalo Franklov é - polmaratón (35.miesto), Kukly - polmaratón (35.miesto). Limit má splnený zo Žitavy Morávek (maratón) . Potvrdzovací limit chýba trojicu Martínková – Hlaváč – Zajačik. Vítek má splnený entry štandard z minuloročných Poděbrad, lenže mu chýba potvrdzovací výkon. Uvidíme, či sa o neho na polmaratónskej trati nepokúsia v Striebre. Adam Zajíček je v rankingu na 35. mieste v maratóne, ale potvrdzovací limit mu tiež chýba. Pre oboch by však polmaratónsky výkon 1:26:45 bol výzvou. V Poděbradoch skvele idúcemu Zajíčkovi chýbala na tento čas viac ako minúta, Hlaváč bol ešte o ďalšie 2 minúty pomalší.

Vzhľadom na zapojenie ČAS do organizácie závodu (medzinárodný rozhodca) a K. Čermákovej je však isté, že sa o solídny výkon bude pokúšať Martínková . Tá sa vynikajúcim výkonom pri desiatke pri MČR v Brne a zaisťovacím časom z Belgicka posunula v rankingu na 29. miesto v Európe. Nič proti Eliške, určite ju pri ME radi všetci uvidíme, ale ukazuje to, aká malá je, proti mužom, medzi ženami konkurencie. Lenže ranking neranking, potvrdzovací výkon ČAS 1:37:30 Eliška nemá. A možno predpokladať, že práve týmto smerom sa bude jej úsilie v sobotu v Striebre uberať. Všetkým, kto sa v Striebre či Lovosiciach postaví na štart prajeme ľahké nohy a Eliške, pokiaľ pôjde o limit, tak nech to vyjde. Čím viac českých dresov v Birminghame uvidíme , tým lepšie.

Chodecký polmaratón na atletickej dráhe v Striebre v rámci seriálu bežeckých závodov Zátopkův zlatý týždeň, 24.7.2026

PROPOZÍCIE / AUSSCHREIBUNG

V RÁMCI seriálu bežeckých pretekov ZÁTOPKOV ZLATÝ TÝŽDEŇ sa 24. júla o 19:00 hod na atletickom štadióne v Stříbre, Palackého 1269, uskutoční vložený OPEN závod – chôdza na polmaratón mužov a žien a ch.

Závod je zároveň možnosťou kvalifikovať sa v chôdzi na ME do Birminghamu (15.8.2026)!!!

Prihlášky na chodecké súťaže (polmaratón muži a polmaratón ženy) sa podávajú do stredy 22.7.2026 do 20:00 hod. emailom na: Táto e-mailová adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Pre jej zobrazenie musíte mať povolený Javascript.

Štartovné viď: https://www.zlaty-tyden.cz/zlata-petka/

TAK NEVÁHAJTE A PRIHLÁSUJTE SA!!!!

ČASOVÝ PROGRAM 24. júla 2026:
16.00 hod. - začatie registrácie pretekárov
17.10 hod. - štart pretekov OLYMPIJSKEJ NÁDEJE - žiačky 1 500 m
17.10 hod. - štart pretekov OLYMPIJSKEJ NÁDEJE - žiaci 1 500 m
17.10 hod. - štart pretekov OLYMPIJSKEJ NÁDEJE - dorastenky 1 500 m
17.10 hod. - štart pretekov OLYMPIJSKEJ NÁDEJE – dorastenci 1 500 m
17.25 hod. - vyhlásenie víťazov kategórie OLYMPIJSKEJ NÁDEJE
17.30 hod. – koniec registrácie pre hlavný závod – výdaj štartových čísel
17.40 hod. - predstavenie účastníkov hlavného závodu na 5 000 m
17.50 hod. - 5 000 m – ZLATÁ PÄTKA EMILA ZÁTOPKA
(hlavné preteky - len muži, ktorí ubehnú 5 000 m pod 20:00 min. !!)
18.00 hod. - koniec registrácie pre beh č.2 - výdaj štartových čísel
18.20 hod. - 5 000 m – beh č.2 (kategória ženy + muži s časmi nad 20:00 min.)
18.50 hod. - koniec registrácie pre beh č.3 - výdaj štartových čísel
19.00 hod. - chôdza polmaratón / 20 000 m
19.05 hod. - vyhlásenie víťazov (1. až 6.miesto v absolútnom poradí)
21.00hod. - vyhlásenie víťazov chôdze polmaratón / 20 000 m

ODOSIEL KAMARÁD ....

V noci zo soboty 20.6. na nedeľu 21.6.2026 zomrel po dlhej vážnej chorobe vo veku 83 rokov pán JAROSLAV BRÁBLÍK (* 7.3.1943), rodák z Olomouca, emigroval v roku 1970 do Švajčiarska, kde žil v meste Ascona na brehu jazera Lago. Po novembri roku 1989 (zamatová revolúcia a koniec komunizmu v Československu) veľmi často a rád navštevoval Olomouc, Šternberk, Bystrovany a hlavne Prahu!

Bývalý aktívny pretekár, sponzor chôdze, dlhodobo udržiaval kontakty s chodcami z Čiech, Moravy a Slovenska, jeden z najväčších propagátorov chodeckého športu v Olomouci, kde od polovice šesťdesiatych rokov spoločne s Aloisom Lajčíkom a Václavom Dostalíkom vytvorili družstvo, súťažiach.

V polovici šesťdesiatych rokov prestúpil do TJ Lokomotíva Olomouc, ktorá mu vytvorila lepšie podmienky prípravy a pre absolvovanie pretekov po celom Československu, ale aj na organizovanie vlastného chodeckého závodu „Olomoucká dvadsiatka“, ktorý drží a spoluorganizuje už od roku 1967 doteraz. 3.7.1968 sa na Olomouckej dvadsiatke výkonom 1:45:03hod (20km) umiestnil na 3. mieste. 26.10.1967 sa taktiež zúčastnil 1.ročníka 50km závodu na dráhe v Olomouci.

Ako v úvode povedané, patril k najväčším propagátorom chodeckého športu v Olomouci v povojnovom období spoločne s Aloisom Lajčíkom a Václavom Dostalíkom, s ktorými vytvorili družstvo, ktoré bojovalo o popredné umiestnenie v majstrovskej a celoštátnej súťaži. V polovici šesťdesiatych rokov prestúpili títo chodci do TJ Lokomotívy Olomouc, ktorá im vytvorila lepšie podmienky na prípravu a absolvovanie pretekov po celom Československu, ale aj na organizovanie vlastných chodeckých pretekov. V roku 1967 tak dali hlavy dohromady so schopnými organizátormi Jaroslavom Polákom a Františkom Dvořákom, aby založili "Olomouckú desiatku". Začali s víziou závodu, ktorý by sa každoročne opakoval a stal sa populárnym medzi našimi poprednými chodcami. Za miesto chodeckého závodu vybrali Smetanove sady, dejisko medzinárodných kvetinových výstav, ktoré spolu s ideálnym okruhom v parkovom prostredí vytvorilo neopakovateľnú atmosféru závodu. Preto sa čoskoro závod stal vyhľadávaným nielen medzi našimi, ale aj zahraničnými chodcami. Prvý ročník v roku 1967 sa konal za nepriaznivého daždivého počasia, to však usporiadateľom neubralo na eláne. „Zapršalo nám šťastie!“ oznamovali účastníkom olomouckí a hneď pre druhý ročník naplánovali stretnutie chodcov mesta Olomouca proti chodcom z dánskeho Odense. Tie v roku 1968 priviezol do Olomouca legendárny reprezentant Harry Kristensen. V stretnutí zvíťazilo družstvo Olomouca v zložení Dostalík, Lajčík a Bráblík podľa bodovacích tabuliek vysoko 1919 ku 1561 bodu. Od roku 1968 bola potom medzinárodná účasť na pretekoch v Olomouci častou záležitosťou. Olomouckí nezabúdali ani na mládež a už od prvého ročníka boli zaradené do programu dorasteneckej kategórie. Mladší dorastenci štartovali zvlášť na 5 km, žiaci na 1 km a starší dorastenci štartovali spolu s mužmi na 10 km. V roku 1973 boli popri chodeckých pretekoch konané prvýkrát aj preteky bežecké.

Jardu som poznal z chodeckých pretekov od roku 1989 a keď som prišiel v roku 1991 za prácou do Švajčiarska, stal sa mojím veľkým priateľom a pomohol mi zvyknúť si na kapitalistický život, úplne odlišný od toho vo vtedajšom komunistickom Československu. Po mojom návrate k chôdzi v roku 2009 ma sprevádzal na väčšine veľkých chodeckých pretekov nielen doma, ale hlavne v zahraničí, vrátane toho legendárneho v austrálskom Perthe v novembri 2016 (Majstrovstvá sveta MASTERS). Od roku 2011 bol tiež členom nášho spolku SMOLA Chôdza a teraz zostáva nielen v našich srdciach, ale aj naším čestným členom! 

Bol to prima kamarát, vždy dobre naladený, spoľahlivý a priateľský človek, vždy ochotný poradiť a pomôcť, ktorý nikoho nesklamal.

Do konca jeho života sme boli v trvalom kontakte, naposledy tento rok na jar v Olomouci (60.ročník Olomouckej dvadsiatky)........je mi veľmi smutno.....a rozhodol som sa venovať mu 13.ročník Pražskej chodeckej hodinovky - 17.októbra 2026 a u.

ČESŤ JEHO PAMÄTKE !!!

Jozef Smola

Premiérový titul medzi mužmi bral Albert Kukla. Eliška Martínková sa vrátila ziskom majstrovského titulu na 10.000m chôdze na dráhe.

VÝSLEDKY

Autorka článku: Lucia Nekulová

Zdroj Foto: ČAS

V piatok 12.6. hostil nádherný športový areál VUT Brno Pod Palackého vrchom 3. ročník MČR v chôdzi na 10 000m mužov a žien, k tomu sa medzi oboch stretli dorast a juniori/ky na trati 5 000m.

Prvé MČR sa konalo v NMNM a bolo teplo. Vlani V Benešove sa teplo zmenilo na peklo pri 40 ° C ao ideálnych závodných podmienkach sa nedalo hovoriť. Tohto roku bolo všetko inak. Časový program bol výrazne priaznivejší. V rámci viacbojárskeho šampionátu sa tentoraz chodci stretli už v piatok v podvečer. Ak by bolo horúco, bolo by už lepšie. Okrem časáku prialo chodcom aj počasie a pri pretekoch dospelých sa dalo hovoriť o ideálnych podmienkach.

Najskôr sa na trať postavili dorastenky a juniorky. Do čela vyrazila dvojica juniorských reprezentantiek Součková s Hromádkovou as miernym odstupom kráčala odvážne Štefáčková.

Vedúca dvojica budovala stále rastúci náskok, dievčatá si nedarovali ani meter, chvíľu to skúšala jedna, potom druhá, dievčatá však išli stále bok po boku a po 4 km predišli ostatné juniorky o kolo a viac. V tom čase skúšala útočiť Hromádková, Součková však vždy útok zachytila, dotiahla sa a zaútočila opäť ona. Asi 300m pred cieľom prišiel finálny útok Hromádkovej, súperka nedokázala na drvivý finiš reagovať a Kateřina Hromádková (tréner Šnajdr) si dokráčala pre svoj prvý majstrovský titul predovšetkým veľký osobný rekord – 25:18:78 . Doteraz sa ani nepriblížila 26 min hranicu! Klára Součková (tr. Bahenský) si na krk zavesila striebornú medailu, keď svoj osobný rekord z minulého týždňa pri MU vylepšila o 18 sec na 25:26.47 . Dievčatá predviedli nádherný súboj, ale bojovalo sa aj na ďalších priečkach. Odvážne začínajúca Štefáčková bojovala zo všetkých síl, ale osamelý závod s vetrom na protiľahlej rovinke aj rýchlejší úvod ju pomaly doháňal. S veľkým úsilím sa na ňu v polovici závodu dotiahla Kokořová, dievčatá sa 2 kolá preťahovali, načo Kokořová zúročila bohaté skúsenosti a dokázala svoju súperku odtrhnúť. Bronz tak brala Eliška Kokořová (tr. Nejezchleba) v SB 28:22.21 . Nela Štefáčková síce ostala bez medaily, ale nedala svoju kožu lacno, v poslednom kole opäť skúšala útočiť a na Kokořovú nakoniec stratila iba 5sec a brala zemiak (či čokoládu) v novom OR 28:27.45.

Aj pri dorastenkách bolo načo pozerať. Na čele kráčala úplne suverénne dvojica Maják – Mulačová, kedy Maják ťahala prvé 3,5k tempo. Potom nastúpila Mulačová a Maják nedokázala reagovať, v ten deň to jednoducho nešlo. Emma Mulačová (tr. Šafránková) zvíťazila v novom osobnom rekorde 26:15.61 a pripísala si na svoje konto po tom halovom aj vonkajší titul. Noemi Maják (tr. Filingr) brala striebro za 26:52.16. Na bronzový stupienok vystúpila Veronika Zvonková (tr. Nejezchleba) taktiež v osobnom rekorde 27:58:35 . Tá dlho bojovala so Sofiou Proňovou , dokázala však jej tlaku odolať.

Potom do závodu vyrazila pätica dorastencov s juniorom Röslerom . Ten do Brna pricestoval aj napriek tomu, že majstrovská súťaž juniorov bola zrušená pre nízky počet prihlásených. Na rozdiel od Vejvančického mu zatiaľ kvalitný čas na 5000m chýba a chcel to zmeniť v Brne. Od začiatku udával ostré tempo tesne nad hranicou štyri a pol minúty a kráčal si pre osobný rekord. Na prekvapenie všetkých zainteresovaných divákov sa Marek najskôr porúčal do penalty zóny, aby bol 2 kolá pred cieľom diskvalifikovaný. Nie každý sa s jeho DQ stotožňoval a toto bola jedna z DQ dňa, ktorá vyvolala búrlivú diskusiu. Marek si tak na veľký výkon musí počkať. Pokúsiť sa o neho môžu s Vojtom pri Hodinovciach av Zittau. Radi ich obaja uvidíme.

S Markom závod napálila dvojica dorastencov z Duchcovho Weisa a Slamenníka, s miernym odstupom kráčal Drdla. Weis začal na Röslera strácať skôr a vyzeralo to, že je rozhodnuté. Lenže 3 kolá pred cieľom sa dokázal na svojho kolegu dotiahnuť, uvisieť ho a nakoniec drvivo zaútočiť. J akub Weis bral titul vo vynikajúcom obrovskom osobnom rekorde 23:11.94 . A rnošt Slameník (obaja tr. Slameník) získal striebro v taktiež výbornom výkone 23:44.84 . Aj u neho ide na dráhe o OR, v Poděbradoch sa však dostal už pod 23min! Výborne pretekal aj Denis Drdla (tr. Musil / Režábek). Ten predviedol závod snov, bol pripravený fantasticky a zlepšil sa o proti ligové preteky v Radotíne o neuveriteľných 130 sec na 24:28.05. Úžasné.

Potom nás už čakala desiatka dospelých. Muži a ženy štartovali v spoločnom závode. A rovnako ako u mladých sme mohli sledovať veľké súboje na mnohých úrovniach. Na čele pretekov sa usadil Vítek Hlaváč nasledovaný trojicou Kukla – Zajačik – Gdula. Kukla trpel. Pred pretekmi ťažko hovoril, týždeň pred tým vypustil štart na Slovensku pre chorobu a prvých 5 kôl bolo vidieť, ako sa to snaží prešťouchnout a predýchnuť. Veľmi mu to nešlo av tej chvíli by naňho nevsadil nikto. Za chlapcov sa držal silou vôle ako na gume. Po 4 km začal pomaly odpadať Gdula, jeho strata postupne narastala, išli však veľmi dobré preteky. Po polovici pretekov začal zaostávať aj Adam Zajíček, ktorý sa posledných 14 dní venoval školským povinnostiam a výkon tak ani nemohol byť optimálny.

O víťazstvo sa tak začal prať Kukla s Hlaváčom. A spočiatku toľko trápiaci sa Kukla začínal mať navrh. Do pretekov v tej chvíli prehovorili rozhodcovia. Vítek Hlaváč obdržal 3 návrhy na vylúčenie a na prekvapenie prizerajúcich si odkráčal oddýchnuť na minútku do PZ. Albert Kukla (tr. Čierny ) sa zmätene otáčal a mieril tzv. na istotu smer cieľ. Za bojovný a sústredený výkon bral seniorský titul v novom osobnom rekorde 41:22.08. Striebro vyválčil Vítek Hlaváč (sám sebe trénerom, 42:22.78) a bronz si na krk zavesil Adam Zajíček (tr. Benčík) – 43:12.97 . Štvrtý Lukáš Gdula taktiež navštívil penalty zónu a dokončil 3 sekundy pred Rudolfom Coganom. Ruda sa spočiatku držal s najlepšími ženami s jediným cieľom - v hľadáčiku mal nový európsky rekord na

10 000m kategórie M50. Keď tempo dievčat prestalo vyhovovať, šiel si svoje a šiel fantasticky. Za veľkého povzbudzovania as perfektnou technikou si po rekorde na päťku v Rumburku zapísal aj ten desiatkový. Nový ER M50 má hodnotu 44:08.11 . Fantastické.

Na skvelé výkony z Kladna nadviazala celý rad mužov. Výkonnostné znovuzrodenie v tomto roku prežívajú Malysa (46:32.45) s Hanykom (46:42.65) , medzi nich sa vmestnal ďalší zdatný päťdesiatnik Nedvídek (46:36.11) , rýchlym časom prekvapil Vojta Novák (47:29.38 ) . Arnošt ďalším OR (48:46.10) . Všetci muži predviedli výborné výkony a nádherné súboje, z výkonov vyčnieva neskutočný Cogan.

V ženách nastúpila iba pätica, ale o to zaujímavejšia. Aktuálna česká jednotka Ema Klimentová ťahala tempo, chcela využiť podmienky a cielila na veľký osobný rekord. Na chrbte si viezla vracajúcu sa Elišku Martínkovú, ktorá proti Kladnu na nič nečakala a do závodu išla od začiatku na plno.

Ema išla nádherne. V tej chvíli sme myslela, že z hľadiska technického prevedenia išlo o jej vôbec najlepší výkon, ktorý som kedy videla. A som o tom aj naďalej presvedčená. Bohužiaľ si to nemysleli rozhodcovia a na prekvapenie mnohých odišla Ema po polovici pretekov smer PZ. Do čela sa tak dostala Martínková, ktorá v tom čase na Klimentovú mierne strácala. Eliška Martínková už šancu nepustila, bojovala zo všetkých síl a preteky dokončila v novom dráhovom osobnom rekorde 45:12.73. V cieli sa mohla oprávnene radovať, lebo je späť a to vo forme. Koleno síce zostáva zatejpované, ale Eliška je evidentne natešená na preteky a kvalitné výkony. Ema Klimentová závod de facto len došla pre striebro - 48:14.53 . Môžeme len špekulovať, aký čas bol v piatok v jej silách. Alžbeta Franklová (všetky tri tr. Čermáková) sa po únavovej zlomenine zatiaľ nechytila, síce brala bronz, ale čas 50:36.64 určite nie je to, čo sama od seba čaká. Životnú desiatku predviedla štvrtá Michaela Říhová . Na Kladne jej OR unikol o jedinú sekundu, tu bojoval zo všetkých síl, nechala na trati všetko a odmenou je jej zlepšenie viac ako o minútu na 52:35.04 . Veľká gratulácia do Plzne!

Aj napriek niekoľko prekvapivých DQ, pohľadom techniky bola väčšina pretekárov bezproblémová a rozhodcovia príliš práce nemali, čo je len dobre. Na MČR by atléti už chodiť mali vedieť. Opäť sa potvrdila oprávnenosť PZ. Bez nej by sa porúčali medailisti Klimentová – Hlaváč.  

Brno ponúklo preteky s veľkým Z. Nádherný areál a skvele pripravené preteky umocnila smršť kvalitných výkonov. Aj tí vyššie nemenovaní prišli do Brna pripravení na výbornú, vo výsledkoch prevažujú OR či najlepšie sezónne výkony. Európsky veteránsky rekord. Návrat Martínkovej vo veľkom štýle. Úžasné súboje nielen na medailových pozíciách, celý rad osobných mini súbojov, tak si budeme pamätať Brno. Vďaka usporiadateľom, dievčatám na osviežovačke, pretekárom aj trénerom. V Brne to bol veľký chodecký sviatok.

Tešíme sa na vás na jeseň. Pri Hodinovke av Zittau na videnie!

Závod juniorov a junioriek na 5.000m chôdze na dráhe

VÝSLEDKY

V sobotu 6.6.2026 sa uskutočnilo tohtoročné medzištátne stretnutie juniorov. Medzinárodné skúsenosti získavali vo vzájomných súbojoch atléti zo 6 krajín – Česko – Chorvátsko – Maďarsko – Poľsko – Slovensko – Ukrajina. Závod sa konal v poľskej Ratibori. V každej disciplíne štartovali 2 reprezentanti, za SR boli nominované Katarína Hromádková a Klára Součková, juniorov zastupoval Marek Rösler a Vojtech Vejvančický.

Pre mladých atlétov všetkých kategórií sú medzištátne stretnutia skvelou skúsenosťou. Pri domácich štartoch pretekári bojujú proti stále rovnakým súperom a len málokedy je možnosť stretnúť sa so zahraničnou konkurenciou a zistiť, kde je výkonnostne svet. Mimo Poděbrady takúto možnosť ponúka už len 2 jesenné vrcholy chodeckej sezóny - Pražská Hodinovka SMOLA KONSTRUKCE v Radotíne a Lusatian race walking v nemeckej Žitavo organizovanej AC Rumburk. Oba preteky by mladí nemali vynechať, také skúsenosti sú nenahraditeľné.

Ako prvá odštartovali v slnečný a teplý deň dievčatá. Vzhľadom na súperky sa nedalo čakať, že by naše juniorky atakovali prvé priečky. Predsa len Ukrajinky, Polky aj mladé Slovenky sú výkonnostne inde. Štýlom štart cieľ zvíťazila úplne s prehľadom ukrajinská chodkyňa Veronika Tkachuk , ktorá od začiatku vyrazila vpred, vybudovala si náskok, opakovaným pohľadom cez rameno kontrolovala, že to s ňou nikto ani neskúsi a potom už si išla svoje. Zvíťazila s obrovským náskokom kontrolovaným výkonom 23:07.79 . Zlepšením o viac ako 40 sec proti svojmu výkonu z Dudincov prekvapila mladá chorvátska pretekárka Lucija Saračevič . Jej nový osobný rekord má hodnotu 24:48.76 . Slovenka Zámečníková o 1 sec neprelomila 25 min hranicu a brala bronz.

Z našich dievčat sa lepšie viedlo českobudějovickej Kláre Součkovej , ktorá závod dokončila na 7. mieste a zapísala výrazný osobný rekord 25:44.55 . Na 10. mieste dokončila preteky Kateřina Hromádková , aj ju mohlo tešiť nové osobné maximum 26:43.35. Obe dievčatá predviedli osobné rekordy. Na špičku to nestačilo, ale nechcime po pretekároch niečo, čo jednoducho nie je (zatiaľ) v ich silách. Predviesť pri repre akciu OR sa vždy počíta.

Naši juniori sú síce výkonnostne vyššie ako dievčatá, ale ich súťaž bola taktiež neskutočne nabitá. Preteky juniorov boli oveľa zaujímavejšie, od počiatku išla spolu skupina 8 chodcov, ako prvý však čoskoro odpadol Rösler . Vejvančický sa držal ako na gume cca 1-2m späť, ale tempo bolo veľmi vysoké. Vojtova strata postupne narastala, odpadávať začali Slováci, jeden z Poliakov a Ukrajinec. Na čele sa striedala dvojica I ľalia TYSHKEVYCH (UKR) a Przemysław JASIŃSKI (POL). V poslednom kilometri si víťazstvo postrážil Ukrajinec ( 20:54.10 ), Poliak zostal 6 sec späť ( 21:00.19 ). Osobný rekord mohol tešiť tretieho Mažgúta zo Slovenska ( 21.11.57 ). Vojta Vejvančický dokončil v novom OR 22:16.94 (v hale zapísal o 1 sec lepší čas), kedy šiel väčšinu pretekov sám. Marek Rö sler získal pre tím 4 body za 9. miesto a zapísal svoj tohtoročný - 23:12.06.

Vejvančický tak môže byť spokojný na maximum, osobný rekord je osobný rekord a potvrdzuje jeho postupný výkonnostný progres. Marek Rö sler síce zaostal za OR o 9 sec, ale tohtoročný pri MU zaslúži taktiež len pozitívny komentár.

Juniori a juniorky majú svoje tohtoročné dráhové MU za sebou. Ich hodnotenie musí byť len pozitívne. K absolútnej špičke má najbližšie Vejvančický, ktorý je o triedu vyššie oproti ostatným a od vlaňajška pokračuje vo výkonnostnom raste. Všetci však za kvalitnú reprezentáciu zaslúžia pochvalu. 3 osobné rekordy a jeden tohtoročný. Veľmi dobrá bilancia, realisticky nejde chcieť viac. Všetci chodeckí účastníci MU sú navyše ročník narodenia 2008 a tak budú v tejto kategórii aj budúci rok.

Teraz našich mladých chodcov čaká v piatkovej podvečer dráhovej MČR v Brne. Bohužiaľ pri zranení Mochala (únavová zlomenina) sa prihlásili iba 2 juniori, titul teda nebude udelený. Na to treba mať aspoň 3 atlétov so splneným limitom na štarte. Či sa bude chcieť chalanom trmácať cez celú republiku, uvidíme. Dievčatá čakajú regulárne preteky. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s konkurenciou dorasteniek a predovšetkým s únavou pobijú obe juniorky. Tým jarná sezóna prakticky končí. Čakajú nás dovolenky, prázdniny, čas oddýchnuť a pripraviť sa na jeseň. Hodinovka a Zittau sa bez poctivej prípravy samy neujdú. ??