1281266 G08 W01

Závodná chôdza vznikla na britských ostrovoch, aj keď ostatné krajiny sa na jej vzniku tiež podieľali, spomeňme len rímske légie. Súťaže v chôdzi sa konali ako stávky a ako dôkaz fyzickej zdatnosti.

Je zaznamenaný Sir Robert Carvey z roku 1589, kráľ Karol II bol dobrým chodcom, roku 1670 prizeral anglický kráľovský dvor pokusu o prekonanie 5 míľ pod 1 hodinu lordom Digbym o stávku 50 libier.

Na OH sa ocitla chôdza prvýkrát v roku 1908 v Londýne, trať merala 3 500m na ​​dráhe a 10 míľ na dráhe. Výkony neboli vôbec zlé: 14:55 a 1:15:40. Nesmieme však zabudnúť, že definícia závodnej chôdze v tom čase vyzerala trochu inak ako dnes.

Na OH v Paríži 1924 vznikli veľké problémy s rozhodovaním a chôdza sa vrátila na program OH až v roku 1932 v Los Angeles. Tu sa šlo prvýkrát na OH 50 km a to v čase 4:50:10. V roku 1956 sa išlo namiesto tradičných 10 000 m na dráhe 20 km a 50 km a tieto trate sa ako olympijské chodia dodnes. V roku 1970 sa opäť objavili spory okolo rozhodovania a 50 km bolo vypustených z programu OH v Montreale. V roku 1992 v Barcelone bolo zaradených okrem tradičných 20 km a 50 km mužov aj prvýkrát 10 km žien. Na OH v Sydney 2000 je zaradených okrem oboch mužských tratí prvýkrát 20 km žien. Veľký význam pre rozvoj závodnej chôdze mali závody Lugano Thropy vzniknuté v roku 1961. V roku 1975 k nim bola pridaná päťkilometrová trať pre ženy nazvaná Eschborn Cup. Tieto preteky sú teraz Svetový pohár IAAF v pretekárskej chôdzi a organizujú sa každé dva roky na olympijských tratiach 20 km a 50 km mužov a teraz od roku 1999 v Mezidone prvýkrát aj na 20 km žien. Jedná sa o závod družstiev, prvýkrát vyhral tím Veľkej Británie, medzi chodecké veľmoci vo svetovom pohári patria v súčasnosti tímy Ruska, Talianska, Španielska, Mexika, novo sa objavila Čína. Od roku 1996 organizuje EAA aj Európsky pohár v závodnej chôdzi, kde okrem olympijských mužských a ženských tratí je v roku 2000 prvýkrát zaradených 10 km pre tímy juniorov a junioriek.

podobrady08 1V roku 1997 bol usporiadaný osemnásty Svetový pohár IAAF v závodnej chôdzi v Poděbradoch. Vošiel do histórie nielen pre svetové výkony na krásnej trati poděbradskej kolonády a námestia, ale aj pre svetovú úroveň organizácie. Sto rokov atletiky u nás sa tak oslávilo akciou na najvyššej úrovni. Bolo to tiež uznanie viac ako storočnej tradície našej českej chôdze, kde dodnes figurujú slávne mená olympionikov a svetových rekordérov ako Jaroslav Štork-Žofka, Václav Balšán, legendárny Josef Doležal, bratia Buhlové, Ladislav Moc, Alexander Bílek , úspešná generácia osemdesiatych a deväťdesiatych rokov Dana Vavřačová, Kamila Holpuchová, Ján Dzurňák, Jaromír Vaňous, Vladimír Podroužek, František Bíro, Ivo Piták, Hubert Sonnek, Miloslav Lapka, Jaroslav Makovec, Tomáš Kratoch sa dočítate v krásnej publikácii Storočná história československej športovej chôdze z roku 1988, ktorú zostavil Ladislav Moc, Peter Brandejský a ostatní chodci. Úspešným obdobím bol rozvoj chôdze na Slovensku, korunovaný olympijským víťazstvom Jozefa Pribilinca (OH Soul, 1988), ale musíme spomenúť aj ostatných, v tom čase československých reprezentantov, Juraja Benčíka, Pavola Szikoru, Pavola Blažka a Romana Mrázka. V súčasnosti majú na Slovensku opäť olympijského víťaza (OH Rio de Janeiro, 2016) a majstra sveta (MS Peking, 2015), v chôdzi na 50km, ktorým je Matej Tóth.  

Závodné chôdze sa stále vyvíja, a to dosť rýchlym spôsobom. Závodné chôdze priťahuje okrem tradičných krajín ako je Mexiko, Rusko a jeho bývalé zväzové republiky, Taliansko, Španielsko, Poľsko, Nemecko, Francúzsko, tradičná Veľká Británia a Škandinávia, z európskych štátov nezabúdajme ani na Česko a Slovensko, tiež krajiny nové: Ekvádor, Guatemala , Austrália, Čína, africké štáty, Turecko, Malajzia, Fidži, Sierra Leone, Brazília a ďalšie.

Ženská chôdza zaznamenala prudký rozvoj a okrem tradičnej 20km trate bola do programu OH, MS, ME a Svetového pohára pohára pridaná aj 50km chôdze žien. O tom, že máme v novodobej histórii ženskej chôdze reprezentantky schopné súťažiť na ME, MS a OH svedčia nasledujúce mená: Kamila Holpuchová-Veselá, Barbora Dibelková, Lucia Pelantová, Zuzana Schindlerová, Eliška Drahotová a hlavne v súčasnosti naša najúspešnejšia.