210330 Jared TallentAustrálčan Jared Tallent patrí bez športu k najvýznamnejším chodeckým osobnostiam posledných pätnástich rokov. Cenný kov na štvrtých olympijských hrách v rade však nezíska. Kvôli zraneniu sa rozhodol v tridsiatich šiestich rokoch ukončiť kariéru.

Tallent debutoval na medzinárodnej úrovni pri majstrovstvách sveta do 17 rokov v maďarskom Debrecene v roku 2001. Už o sedem rokov neskôr sa potom stal vôbec prvým austrálskym atlétom, ktorý získal dve medaily na jednej olympiáde. Na hrách v Pekingu 2008 si došiel na trati 20 kilometrov pre bronz a na päťdesiatke vybojoval striebro. O štyri roky neskôr sa stal dokonca olympijským šampiónom, keď v Londýne triumfoval v doposiaľ platnom olympijskom rekorde 3:36:53, čo je aj hodnota jeho osobného maxima. K tomu bol siedmy na dvadsiatke. Na olympijských hrách v Riu de Janeiro potom nestačil na päťdesiatke iba na víťazného Slováka Mateja Tótha a odviezol si z Brazílie striebro.

Žiaril aj na svetových šampionátoch, kde získal trikrát za sebou striebornú medailu, a to na MS 2011 v Tegu, 2013 v Moskve a 2015 v Pekingu. Dvakrát vyhral v rokoch 2012 a 2016 chodecký svetový pohár av sezóne 2010 sa v Novom Dillí sa stal šampiónom Commonwealthu. Štyrikrát ovládol hry Oceánia a sedemkrát národné majstrovstvá. Na trati 20 kilometrov má osobák 1:19:15. „Som hrdý na to, čo som v atletike dosiahol. O tom, že získam medaily na olympijských hrách som ani nesníval, keď som začínal s chôdzou a získať ich na troch olympiádach za sebou, to je niečo, na čo nikdy nezabudnem,“ nechal sa počuť.

V nadchádzajúcich týždňoch sa chcel usilovať o účasť na svojich štvrtých olympijských hrách. Túto snahu mu však znemožnilo svalové zranenie. „Plánoval som, aby bolo Tokio mojou labutou piesňou, ale už dlho ma trápi zranenie podkolennej šľachy, kvôli ktorému nemôžem štartovať na austrálskom šampionáte, ktorý mohol byť poslednou možnosťou na to, aby som sa kvalifikoval na hry. Takže so zmiešanými emóciami oznamujem svoj odchod do atletického dôchodku,“ uviedol v oficiálnom vyhlásení.

Nezabudol tiež poďakovať všetkým, ktorí sa na jeho úspešnej kariére podieľali. „Vďaka atletike som získal mnoho cenných priateľstiev a som za ne vďačný. Rád by som poďakoval svojej rodine aj priateľom za podporu, rovnako ako trénerom Darilovi Bigginovi, Brentovi Vallanceovi a Adamovi Didykovi, ktorí ma v priebehu kariéry viedli. Veľká vďaka patrí aj profesorke Louise Burkeovej z austrálskeho inštitútu športu. Veľkú časť mojich úspechov som dosiahol vďaka znalostiam, ktoré so mnou zdieľala. Bez tohto tímu by som nič z toho nedokázal,“ dodal.