Česká chôdza hľadá cestu medzi úspešné krajiny z pohľadu Európy a sveta.

Posledné dva roky prechádza naša disciplína turbulentným obdobím. Tak ako všetko v súčasnom nielen športovom svete ju ovplyvňujú problémy plynúce z epidémie. Ďalej dochádza aj k jej organizačným zmenám nielen v rámci IAAF, ale aj v našom domácom (českom) prostredí.

K napísaniu príspevku ma priviedol posledný článok s uverejnenými rebríčkami na týchto stránkach.

Poradie pretekárov asi tak nejako zhruba vystihuje realitu (udivila ma iba absencia Jardy Morávka v celkovom poradí), ale vyhlasovať v dnešnej dobe moju osobu ako najlepšieho trénera rozhodne nevystihuje prácu posledných rokov, pokiaľ sa nechceme vracať do minulých dekád a chceme hodnotiť súčasnosť. Pretože to dnešné „blýskanie na lepšie časy“ má úplne iný základ, než (aj niekoľko svetovo vynikajúcich) výsledkov jedincov z minulých rokov.

Ten najväčší rozdiel oproti nedávnemu spôsobu práce má meno SPOLUPRÁCA. Kedysi som vyhlásil, že ak niekto pozná lepšiu cestu k špičkovej športovej výkonnosti a chodeckým výsledkom, že sa rád vedúceho trénerského postu vzdám a budem pomáhať ďalej, podľa svojich schopností. Faktom je, že s jedincami sa mi darilo az pohľadu medzinárodnej scény títo jedinci do počtu rozhodne neboli. Myslím, že posledných 20 rokov sme vždy mali v českom drese reprezentanta, za ktorého výsledky sme sa nemuseli hanbiť. Ale širšiu základňu a systém, v ktorom by sa „tiahlo za jeden povraz“ sa mi rozhodne tvoriť nedarilo. Všetky snahy vychádzali naprázdno, a aj keď výsledky jedincov boli vynikajúce, nedokázal som nikdy vytvoriť práve ten systém a nadväznosť. Viem, že svojmu pokračovateľovi vo funkcii chodeckého trénerského šéfa som nechával neľahkú úlohu.

V posledných 2 rokoch som absolvoval mnoho tréningových táborov a desiatky spoločných tréningov pod taktovkou novej šéftrenérky Kačky Čermákovej. S údivom as rastúcim rešpektom som sledoval jej spôsob práce aj talent k diplomatickému konaniu na všetky strany „hore aj dole“. Sledoval som, ako získava pozíciu a rešpekt na atletickom zväze, sledoval som jej komunikačné schopnosti smerom k trénerom a je skvelé, ako sa s ňou pretekársky chodecký kolektív donedávna zložený z jedincov zameraných na seba, mení na spolupracujúcu partiu. Udivil ma koncepčný, nekompromisný a pritom bezkonfliktný prístup, ktorý začal byť väčšinou pretekárov všetkých generácií (aj trénerov) prijímaný a uvedomil som si, že sám chcem a viem jej vedenie rešpektovať. To, že sa s určitou dávkou nedôvery a nepochopenia stretáva u staršej (skôr funkcionárskej) generácie ma mrzí, ale asi je to daň za odvahu a mladosť a to, že športovo nevyrástla medzi chodcami.

Nebola to moja „slabosť“, alebo bojazlivosť, ktorá ma viedla k odovzdaniu oťaží. Bolo to len vecné vyhodnotenie vzniknutej situácie, keď sa na českej chodeckej scéne objavil ambiciózny mladý tréner s obrovským ťahom na výkon, ochotný sa učiť a prakticky trénerský rast, ktorý ale mal diplomaticko-organizačné schopnosti, ktoré mi chýbali a chýbajú. Katka je človekom na svojom mieste! Hľadá a vie hľadať a podporiť jedincov, ktorí chcú a sú ochotní ísť takzvane na hranu, pritom vedia tvoriť spolupracujúci kolektív a tlmiť eventuálne konflikty. Pritom je mladá, neopovrhuje skúsenosťami a vie využiť to, čo už predtým sa ukázalo ako funkčné. Pre špičku vie využiť funkčný minisystém, ktorý dlhé roky funguje. Česká chôdza má veľkú kľučku, že sa niekto taký v jej strede objavil. A to, že nebola „vychovaná“ chodeckým prostredím mi pripomína moje začiatky, kedy si veľmi dobre pamätám, ako mi bol „vyčítaný“ nielen nechodecký, ale aj neatletický pôvod. (A v rovnakej situácii bol napríklad Jirka Šorm, ktorý ako jeden z mála dokázal pracovitosť a výkony z mladých chodcov doslova vydolovať).

A sme pri tom, prečo sa necítim byť súčasným najlepším chodeckým trénerom. Na túto pozíciu ma postavilo nesprávne pochopenie súčasnej situácie. Roky som hľadal blízkeho spolupracovníka, ktorého by som mohol „profesionalizovať“. Obrovskú oporu trénersky (už desiatky rokov) mám v Jirkovi Šormovi, ktorý ale pre nové vedenie zväzu bol „nepriechodný“.

Nedávno sa (aj vďaka reorganizáciám na ČASe) dostala do nášho vedenia schopná, pracovitá a múdra mladá ženská, ktorá môže dlhé roky koncepčne pracovať, a ja jej môžem ešte pár rokov účinne pomáhať. Snaží sa stavať systém, v ktorom z množiny spolupracujúcich výkonnostne slušných chodcov budú tí najodhodlanejší a najlepší mať možnosť do „sveta a Európy“ zasiahnuť. Som rád, že jej môžem v tomto úsilí k niečomu byť a že zatiaľ som potrebnou a platnou súčasťou vznikajúceho celku. V tej poslednej dobe sa už rozhodne nedá povedať, že ja stojím trénersky za výsledky väčšiny chodcov z čela ankety. Ide o tímový výsledok pracovnej spolupráce, kedy je nemožné kvantifikovať mieru trénerskej zásluhy na ňom. Hlaváč, Gdula, Ďurdiaková, Morávek, Martínková, Žigmundová a za nimi mnoho ďalších talentovaných mládežníkov... Videl som aj úplne pohodový vzájomný spôsob komunikácie Kačky s Anežkou Drahotovou, ktorá stále je kartou s nesmiernym reprezentačným potenciálom. Dnes to nie je o nejakej „preťahovanej“ o pretekárov a zásluhy. Nie je úplne jedno, či pomer zásluh napríklad v tom súčasnom trénerskom tandeme je 50%: 50%, alebo 55%: 45% a podobne? Na základe spolupráce vznikla úspešná skupina a pridávajú sa k nej ďalšie. To nie je málo a je to niečo, čo tu roky chýbalo…

Preto nechcem, aby v tejto skupine sa rozlišovalo, kto má aký podiel na výsledku. Kto v tej danej chvíli viac pracuje s jedným alebo druhým pretekárom. Či sa to páči alebo nepáči, táto skupina je teraz jasnou chrbticou reprezentácie a bez rovnocennej spolupráce by bola jej výkonnosť a výsledkový potenciál výrazne nižší. Preto prosím – berte všetci túto skupinu ako funkčný celok. Nič viac, nič menej.

Dúfam, že sme v slovenskej chôdzi využili ten „divný“ rok na reorganizáciu vedenia reprezentácie a vytvorili základ reprezentačného tímu, ktorý by slovenskú chôdzu mohol dôstojne reprezentovať aj na domácej pôde, pretože v rokoch 2021, 2023 a 2025 budeme organizovať Majstrovstvá Európy skvelé poděbradské trate. A verím, že uspejeme nielen tu. Katke sa darí rozpohybovať systém, ktorý mi sa roky nedaril vybudovať. Ona je dnes tým tmeliacim faktorom, v ktorom sa aj mne lepšie trénersky pracuje. Je mi dobre v pozícii člena tímu, ktorý vedie človek, u ktorého chápem, kam smeruje a čo je jeho cieľom!

Dnes by som si možno zaslúžil ocenenie za skoršie výsledky, ale som si istý, že súčasným najlepším trénerom, ktorý stojí za nádejnými výsledkami, je TÍM – vedený práve tým mladým dievčaťom!

Popísal som situáciu len z pohľadu trénerského zabezpečenia a je samozrejmé, že bez toho, aby mládežnícki tréneri do systému púšťali ďalších pretekárov, bez podpory rodičov, bez systému pretekov a ich usporiadateľov, dobrých rozhodcov, bez množstva ďalších obetavcov okolo tej našej disciplíny, sa určite tiež nezaobídeme.

Do Nového roku 2021 a aj do ďalších rokov chcem Vám všetkým popriať zdravie, pohodu, nadhľad a tej našej disciplíne pochopenie nás všetkých zúčastnených, že záleží len na nás, ako budú medzinárodné chodecké výsledky vyzerať. A že by bola škoda dnešnú šancu prehospodariť.

Ivoš Piták - bývalý dlhoročný šéftréner chôdze😊