Chodecký polmaratón a maratón mužov a žien

Autor článku: Miloslav Lapka

Zdroj foto: ČAS - Jaroslav Svoboda

RESULTS: HALF MARATON + MARATON RACE WALK WOMEN 

RESULTS: HALF MARATON + MARATON RACE WALK MEN

Druhé najväčšie a najvýznamnejšie mesto Birmingham vo Veľkej Británii, ktoré je čo do počtu obyvateľov porovnateľné zhruba s Prahou, ponúklo svoje citlivo zrekonštruované centrum pre chodecký maratón a polmaratón, rovnako ako pre bežecký maratón mužov a žien.

Birmingham - toto mesto-dielňa anglickej priemyselnej revolúcie, ale aj nebezpečné mesto z hľadiska kriminality a teroristických útokov IRA, bolo úplne prerobené a rekonštrukcia sa podarila nielen po stránke architektúry, ale aj po stránke bezpečnosti a športového ducha mnoho tisíc divákov okolo maratónskych a polmaratónskych tratí. Birmingham je veľkomesto, kde väčšinu už tesne netvorí biela rasa, čo sa samozrejme prejavilo aj na zložení divákov. Birmingham má aj výraznú českú stopu modernej architektúry – obchodný dom Selfridges Jana Kaplického a jeho Future Systems štúdia.

Ako stopy zanechali české ženy a muži na maratónskych a polmaratónskych chodeckých tratiach?

Výsledky a oficiálne komentáre sú prístupné na stránkach Českého atletického zväzu a treba povedať, že pre českú chôdzu vyznievajú pozitívne.

Albert Kukla, ktorého slovenský tréner Dominik Černý bol tiež priamym účastníkom pretekov, avšak na maratónsku vzdialenosť, šiel svoje tempo, a to sa ukázalo ako správna taktika - nestále predchádzal ku koncu súpera a nakoniec skončil ako dvanásty, v čase 1:28:01, čo je vynikajúce umiestnenie širšieho finále. To zaslúži obdiv a gratuláciu aj vzhľadom na jeho mladosť!

Podobú taktiku zvolil Jarda Morávek na maratónskej trati, zastavil svoj prepad a krízu a zrovnal techniku ​​az 23. miesta to dotiahol do top 20 v čase 3:16:36.

Ema Klimentová , začala po vzore Albertka Kulku na 12 mieste. Obrazne povedané, všetky trate totiž štartovali rovnako o 7:30 miestneho času. Nakoniec skončila po tlaku 2 červených kariet na stále ešte skvelom 15 . mieste v osobnom rekorde za 1:36:29.

Eliška Martínková sa prvých asi 7 km pohybovala tam, kam by mala patriť, bezpečne v prvej top desiatke. Koleno (meniskus) však nebolo ešte na toto tempo až do konca pripravené, takže skončila na 18. mieste za 1:38:41.

Alžbeta Franklová , pri svojom prvom veľkom štarte medzi dospelými sa nedala zastrašiť a odovzdala, čo mohla vo svojom v sezónnom maxime 1:44:47 na 28. priečke.

Výsledky však nikdy nevypovedajú o celom príbehu a priebehu pretekov. Pretože som mal možnosť sledovať preteky priamo z trate ako rozhodcovskej chôdze, pokúsim sa tento príbeh aspoň naznačiť, aj keď divák v priamom prenose na obrazovke toho vidí oveľa viac a má prehľad, čo my ako rozhodcovská chôdza ani mať nesmieme, ale často necíti atmosféru pretekov a nemá očný kontakt s pretekármi.

Albert Kukla bol pre mňa veľkým a príjemným prekvapením svojim profesionálne zvládnutým technickým prejavom, sústredenosťou a prakticky žiadnou zmenou perfektnej techniky až do cieľa. Tak bol právom jeden z cca 30% mužov bez jedinej žltej karty. Na prvý pohľad je poznať, akú má dobrú prácu paží a ako je skoordinovaná s jeho dlhým krokom.

Z hľadiska závodného prejavu musím pochváliť Jardu Morávka . Nedal sa rozhodiť červenými kartami niekde okolo druhej hodiny trvania pretekov, reagoval aj na moju žltú za kontakt, vylepšil techniku, šiel sústredene, rukami si veľmi pomáhal na členitej trati.

Ema Klimentová ma prekvapila svojim sústredeným prejavom, okrem dvoch úsekov nemala technické problémy, tie prišli na dlažbe smerom k cieľovej rovinke a potom na naklonenej dlažbe po jednej z mnohých zákrut na trati. Po asi 1h 40 min dostala dve červené, tieto úseky jej zjavne nesedeli. Zvoľnila. Jej koordinácia paží a nôh a bokov – táto trojčlenka zvládnutej chodeckej techniky – bola na vysokej úrovni a oceňujem držanie ramien a chrbta, ktoré jej veľmi pomáhalo. Myslím, že 12 miesto bolo v jej dosahu, avšak chápem ten veľký risk penalty zóny a radšej finiš a istotu dokončenia pretekov.

Eliška Martínková pôsobila od začiatku veľmi sústredene a odhodlane. Technicky išla veľmi dobre a jej operácia a regenerácia a následný tréning a nacvičovanie techniky (na ktorom som sa trochu podieľal) prinieslo z hľadiska techniky výsledok, že patrila medzi asi tretinu pretekárok v celej tomto elitnom európskom poli, ktoré šli úplne čisto. A to nie je ľahko dosiahnuteľná vec! Na jej tvári potom bolo vidieť, ako veľmi ju koleno brzdí, ale na technike sa to nijako neprejavilo, len išla trochu zovretejšie v porovnaní so začiatkom z hľadiska práce paží.

Alžbeta Franklová išla tiež technicky veľmi čisto a nebyť jedinej žltej za kontakt, čo je v zostave šiestich rozhodcov chôdza dosť obvyklé, zaradila sa technicky po bok Elišky. Pekný pružný krok, sústredenosť na trať, na vlastné sily. Bolo poznať, že má z trate a súperiek rešpekt, ale že má poctivo natrénované a na svoj výkon spoľahlivo dosť síl.

U všetkých našich reprezentantov musím oceniť odhodlanie, s akým šil na trať medzi absolútnu európsku elitu. Žiadne rúcanie sa do seba, vydesenie, prudké zmeny techniky, rezignácia. Sluší sa poďakovať ich osobným trénerom a trénerkám za ich fyzickú a technickú prípravu. Z hľadiska chodeckej techniky zaslúži absolutórium rozhodne Albert, Eliška a Alžbeta. Emma a Jarda potrebujú ešte viac sily dať do bezpečného udržania kontaktu aj na nevyhovujúcom povrchu a náklone trate.

Môj pohľad na priebeh závodu bol veľmi ovplyvnený mojou pozíciou na trati - polovicu času som bol na otočke na cca 600m a potom o pozícii vyššie po trati na konci občerstvovacej stanice. Na pomerne širokej otočke bolo mnoho traťových rozhodcov, fotografi, TV kamera na žeriave a diváci a ku všetkému sa schádzalo na otočku z kopca, po nej hneď do kopca, takže pretekári sa snažili veľmi pribrzdiť a potom do kopca zotrvačnosťou prejsť. Z tohto hľadiska to bolo na rozhodovaní paradoxne dobré stanovište. Po vystriedaní na konci občerstvovačky to bolo podobné. Pretekári sa polievajú, pijú a nie sú ešte v plnom tempe. Aj náš protokol s Guillerno Sandino (ESP) s ktorým sme sa striedali, vyzerá veľmi podobne. To sa nedá povedať o ostatných rozhodcoch, kde boli rozdiely veľké z hľadiska pozície na trati a samozrejme aj skúseností. A čo sa nepodarilo z hľadiska rozhodcov voči pretekárom bola tretia červená karta v čase 10:22 teda na konci pretekov v maratóne pre Bence Venyercsána (HUN) a jeho pobyt v penalty zóne. Tá červená mala prísť ďaleko skôr, ja sám som mu dával žltú za kontakt relatívne neskoro vzhľadom na svoju pozíciu na otočke na trati, až o 9:37, aby si bol vedomý, že je v nebezpečenstve, na problematickej dlažbe k cieľu dostal prvú červenú už o 8:05, ďalšiu o 9:04. Tretia červená ho odsunula z tretieho na šieste miesto.

Pri prehliadke trate deň pred pretekmi sme mali s technickými delegátmi debatu, kde nám vysvetľovali, ako veľmi sa snažili nájsť kompromis medzi ideálnou traťou (a tu sa mnohokrát spomínali naše Poděbrady) a umiestnením chôdze a následne aj maratónu v historickom centre mesta pre divákov a na propagáciu chôdze.

Trať bola veľmi členitá, nebol tu jediný rovný úsek aspoň 500m, bola aj relatívne kopcovitá s prevýšením 11m na každý kilometer, takže maratónci absolvovali nejakých 450 výškových metrov a polmaratón cca 225 metrov. Striedali sa rôzne povrchy - žulová dlažba z veľkých dosiek, asfalt, malé žulové kocky a tiež hrubozrnný asfalt. Nikto nečakal toľko rekordov. Prejavilo sa, že ide o novú trať a že sú na ňu chodkyne a chodci dobre pripravení. To potvrdil aj následný maratón behu, kde tiež padali v ženskej kategórii úžasné výkony a rekordy a musím tu spomenúť skvelé deviate miesto Kataríny Hrochovej. Trať maratónu mala časť spoločnú s chodeckým okruhom, rovnaký cieľ, a okruh meral 5km.

Ukázalo sa, že z hľadiska PR chôdze je potrebné byť odvážny a stavať trate tam, kde je to atraktívne. V tomto smere majú Poděbrady obrovskú výhodu, že spĺňajú oboje kritériá - rýchle trate i atraktivity.

Komu trať nesadla, boli silové a tempové typy, ktoré práve na Poděbradoch sú schopné vyťažiť maximum, myslím že medailovou pozíciou to stálo Perseuse Karlströma , ďalšou obeťou trate, už nie s ambíciami na medailové umiestnenie, sa stal Christopher Linke.

Zato Massimo Stano dal nový nový európsky rekord 2:56:49, drobná Španielka María Pérez bola na polovičnej trati ako doma, ustanovila čas 1:30:06., ktorý je najrýchlejším časom v tejto novej disciplíne, pokorila tým aj limit pre uznanie svetového rekordu (1).

Mladá Sofia Fiorini , Talianka, časom 3:15:11 s prehľadom pokorila stanovený limit pre svetový rekord, a išla sama do cieľa s päťminútovým náskokom. Tieto ťažké trate všeobecne preverili schopnosti všetkých pretekárov a postavili na hlavu mnoho opatrných zásad, ako ísť stále v skupine, neísť na čas a podobne. Príčinou je samozrejme nová dĺžka trate a prvá veľká príprava európskej špičky na tieto trate.

Podľa TP 54.1 závodnej chôdze máme síce od 1. 1. 2026 množstvo oficiálnych, štandardných vzdialeností. Len na pripomenutie: Na krátkom ovále 3000 ma 5000 m; na štandardnom ovále 400 m sú to: 5000 m, 10 000 m, polmaratón, maratón, 50 000 ma na ceste 10 km, polmaratón, maratón, 50 km. Avšak najdôležitejšie je, čo bude na MS v atletike a na OH 2028. Začína byť jasné, že sa udrží polmaratón muži a ženy, maratón sa uvidí. Pokračuje celkom silný trend zjednotiť pre divákov dlhé trate podľa maratónu a polmaratónu. To by mohlo zaradenie chodeckého maratónu jednotlivcov na program OH podporiť. Chôdza by si to po dosť nepremyslených zmenách z 50 km na 35 km áno a potom 35 km nie, maratónskych štafiet a teraz teda polmaratón namiesto 20 km, nehľadiac na novinky v rozhodovaní s Penalty zónou, konečne zaslúžila a je pre jej existenciu na dobu nôh nutné udržať tieto vzdialenosti.

Avšak sú tu aj silné protiargumenty, rovnaké ako pri vyradení 50km z programu OH – koľkokrát do roka sa dá takéto preteky absolvovať, na akých pretekoch a nakoľko je to atraktívne pre divákov. Z tohto dôvodu prebehli všetky štarty v Birminghame naraz. To spôsobilo podľa môjho zmätok z pohľadu diváka, nevedel, kde je vedúca skupina akých pretekov, boli totiž hneď štyri naraz a premiešané. Keď už bola trať postavená, mohol sa rozdeliť strát maratón a polmaratón, pokojne muži aj ženy dohromady. Z hľadiska ekonomických a organizačných nákladov na stavbu trate a uzávierku ciest v centre mesta bolo nereálne usporiadať dva chodecké závody, napríklad na začiatku a na konci ME a tak zvýšiť počet účastníkov. Prioritou bolo zviditeľniť chôdzu, čo sa usporiadateľom podarilo.

V tejto súvislosti je zaujímavé, ako hodnotiť umiestnenie v jednotlivých disciplínach. Je 12 miesto Alberta porovnateľné s 12 miestom vo finále behu alebo oštepu? Samozrejme, ideálne je, keby to vyšlo narovnako, aj podľa rankingu a neviem ešte akých kritérií. Podľa môjho názoru to však úplne porovnateľné nie je. Výkony na polmaratóne a maratóne sú nepredvídateľné a je tu viac premenných. Nie je tu štandardný kruh alebo dráha alebo rozbehová dráha, aj keď aj tie majú rôzny povrch a tým pádom tvrdosť. Profil trate nahráva alebo znevýhodňuje určité typy pretekárov, rovnako ako počasie, vietor (to platí aj na štadióne) umiestnenie občerstvovačky, zloženie pitia. Domnievam sa, že umiestnenie v prvej dvadsiatke na týchto tratiach mimo dráhy je už veľký výkon, najmä keď padli dva svetové a jeden európsky rekord. Tým nechcem v žiadnom prípade povedať, že výkony na dráhe a technické disciplíny v poli sú menej hodnotné, len sa podľa môjho názoru nedajú úplne porovnávať.

Som veľmi rád, že česká chôdza bola tentoraz vidieť vedľa jasnej dominancie Španielska a Talianska.