Kam sa potáca česká chôdza?

Premýšľal som, ako mám nadpísať svoju úvahu nad stavom slovenskej chôdze a nenapadol ma výstižnejší nadpis. A buďme radi, že vďaka Anežke sa zatiaľ stále ešte potácame. Pretože nebyť Anežky, už by sme sa dopotácali.

Začneme teda tým, čo sa podarilo. ME v Berlíne. Pomerne „dobré“ limity tento rok na berlínsky štart poslali nebývalo početnú atletickú výpravu. Medzi nimi našťastie nechýbali dvaja zástupcovia našej disciplíny Anežka Drahotová a Lukáš Gdula.

Pražská hodinovka 2018 2473Po minuloročnom trápení je Anežka, naša chodecká jednotka, opäť zdravotne v poriadku a po bloku viac ako solídne odjazdených pretekov, uzavrela jar 6. miestom (2. Európanka) časom 1:28:40 na MS tímov v čínskom Taicangu. V Berlíne sa znovu odhodlane popasovala s medzinárodnou konkurenciou, nebojácne bojovala o víťazstvo a jej spôsob pretekania, to bola jednoducho fantázia. Španielka Perezová bohužiaľ bola v koncovke lepšia, ale striebro Anežke rozhodne pristalo ao českej chôdzi bolo počuť. Lukáš odovzdal svoj lepší štandard a pochváliť ho musím najmä za opakované „návraty“ do závodu potom, čo sa mu nevyhli vo veľkej horúčave, ktoré Lukáš práve nemiluje, kríza.

Ťažko sa ale môžeme za celkový stav našej disciplíny chváliť. Pred ME totiž prebehli mládežnícke merania síl MS tímov juniorov, ME17, MS19 i ďalšie súťaže a nielenže sme tu nemali jediného zástupcu, my svojou českou, hoci majstrovskou medailovou úrovňou, ani náhodou nedohliadneme na minimálnu výkonnosť potrebnú k netragickému medzinárodnému vystúpeniu. Už aprílové MU v Poděbradoch nám nastavilo zrkadlo, ale my si radšej stále budeme nahovárať, že s mládežou pracujeme dobre a všetko je v najlepšom poriadku.

V ČR sa nám síce v žiačikoch a doraste tak nejako dvíhajú počty štartujúcich, ale spôsobom a formou tréningu, ktorý je väčšinovo k videniu, jednoducho nie je možné medzinárodne konkurovať, tým menej uspieť.

Ako sa však dá uspieť?

Úplne chýba tlak na výkonnostnú zložku prípravy aj všeobecnú telesnú pripravenosť. Z českej chodeckej prípravy a pretekania sa má situácia zlepšiť?

Úplne vymizla tvrdosť. A toto je výsledok. Pokiaľ nedôjde k systematizácii prípravy a tlak na výkon nevznikne,….. situácia sa nezlepší!!!!

My sa predsa nechceme podriaďovať centralizácii, nechceme mladých pretekárov „predčasne“ tlačiť do výkonu a hlavne, na slovenskej chodeckej scéne je naša výkonnosť dostatočná. Tých bodov pre družstvo. Úžasné - v našej disciplíne sú pre dospelé družstvo užitoční žiačikovia, dôchodcovia, invalidi. Všetci body získajú. Takže hlavne nič nemeniť! Je to uzavretý kruh. Naozaj chceme ísť cestou, ktorá výkonnostne porovná úroveň slovenskej chôdze napríklad s rakúskou?!

Hnevajte sa na mňa alebo nie, ale výborne vystihol našu situáciu doktor Peter Brandejský na chodeckých stránkach pri hodnotení M-SR žiackych kategórií. Nie je možné sa chváliť za tristnú výkonnostnú úroveň na našich majstrákoch i ligových závodoch, pochváliť pretekárov a trénerov za výkony, ktoré sú skôr úsmevné a vôbec si nepripustiť, že čo sa týka reprezentácie – vedome páchame samovraždu! Bohužiaľ pretekári aj tréneri sú spokojní s medailami z M-ČR. Hlavným záujmom pritom je, aby si tréneri svoje rádoby hviezdy udržali a ony nezačali trénovať podľa nôt niekoho iného.

No vážne - predsa hlavne primerane a nepretrénovávať to. Predsa vieme, že všetky tie riedke výnimky z reality českej chôdze posledných rokov (desaťročia) na čele s Anežkou, sú dané neprimeraným a odborne úplne nevhodným vedením. Ale pretože tým správnym a odborným vedením sa nám už dlhé roky nedarí nikoho ani na dohľad európskej úrovne dostrkať, ocitli sme sa najskôr v slepej uličke.

Pražská hodinovka 2018 2512Preto sú tieto argumenty nepresvedčivé, účelové a majú jediný cieľ – odviesť pozornosť od vlastných nulových výsledkov v porovnaní s Európou a svetom. V atletike sa slovami nevíťazí, pri pretekoch rozhoduje výkon. Preto aj trénerská rada ČAS prestala na tieto múdre slová o pretrénovanosti, o výkonoch, ktoré prídu za 5 – 10 rokov, počuť. Neprišlo nič. Neprišlo často väčšinou ani zotrvanie u atletiky a chôdze ako takej, napríklad na rekreačnej úrovni - na rozdiel od skvelej generácie veteránov, z ktorej by sme si mohli vziať príklad, čo to znamená prinášať obete pre našu disciplínu a robiť chôdzu s nadšením a srdcom. Je len škoda, že vek sa nedá zastaviť!

Otázka teda znie, ako a kadiaľ ďalej?

Pokúsim sa centralizovať chodeckú prípravu v systéme mládežníckej reprezentácie SR i SCM. Inú cestu nevidím. Mladým pretekárom je nutné ukázať možnosti, ktoré v nich sú a ciele, ktoré môžu pri troche talentu a poctivej práci dosiahnuť. Možno niekto vidí cestu chodeckého reštartu inak. Ak niekto taký je, rád sa pripojím. Pokiaľ váš program bude jasný a smerujúci k zlepšeniu situácie, rád zrevidujem svoju doterajšiu cestu.

Zbytočných sedení a nikam nevedúcich diskusií pri rôznych chodeckých stretnutiach som absolvoval veľa. Už nechcem strácať čas a zmierlivo sa tváriť na odborníkov, za ktorými síce sú nulové výsledky, ale ktorí snahu o centralizáciu na ceste k zlepšeniu výkonnosti bojkotujú a akýkoľvek medzinárodný výsledok českého chodca v lepšom prípade ignorujú, v tom horšom ohovárajú, vymýšľajú si nezmyselné obvinenia, udávajú a snažia sa uškodiť, kde môžu. Prečo to robia? Pretože to je nastavené zrkadlo ich vlastnú prácu a schopnostiam. Tento povyk nie je daný tým, že som za chôdzu zodpovedný práve ja. To by postihlo každého, kto bude mať európske a svetové plány, výsledky. Je to často obyčajná česká závisť a obavy že na ne bude vidieť inak ako len v porovnaní malého českého rybníka.

Pokiaľ sa tréner bojí snívať veľké športové sny, nikdy tieto sny nebudú snívať jeho zverenci. Pretože v živote aj v športe platí: „Dokážeme len to, čo si vieme reálne predstaviť“.

Dokázali sme sa postupne dopracovať k situácii, že v systéme prípravy budúcich reprezentantov máme minimum mládežníkov chodcov a nulový počet profesionálnych, alebo poloprofesionálnych trénerov. K tomu nedošlo vinou zlého vedenia zo strany ČASu, ani vinou zlého nastavenia kritérií. Za to si môžeme my - chodci!

Vážim si prácu mládežníckych trénerov a ani neviete, ako rád by som spolupracoval a postupne nadväzoval na vašu prácu. Na koho z českých trénerov som mohol av súčasnosti môžem v chôdzi nadväzovať? Nechcem brať trénerom ich hviezdy, pokiaľ to naozaj hviezdy budú. Nebojím sa medzinárodnej ani svetovej konkurencie, kiež by v našom prostredí vyrástli centrá, kde sa budeme dohadovať, kto je lepší z hľadiska možnosti naozaj uspieť na OH alebo ME a mohli sa dohadovať o tom, že limity splnilo viac ľudí, než je možné vyslať a čo s tým urobíme!

Nejde dohromady (nejde časovo ani organizačne zvládnuť)  u jedného trénera, v jednej skupine naberať malé, pracovať s veľkou skupinou a zároveň ťahať ľudí v špičke. Preto je snaha športových inštitúcií systém nastaviť tak, že väčšinou každú etapu robí niekto iný. To, že si pretekárov vyberám pomerne skoro (kritika mnohých) je dané jediným. Keď som čakal do 18. – 19. rokov, prišli mi všeobecne športovo, fyzicky a hlavne psychicky nepripravení pretekári.

ME v Berlíne nám v očiach zväzu aj športovej verejnosti zase trochu pomohlo. Spomeňme si ale, ako jedinci medzi nami dokázali celkom úspešne ničiť potenciál, ktorý nám predchádzajúce roky hlavne Anežka prinášala………udávanie, ohováranie, špinenie jej výkonov, úspechov a mena aj medzi atletickou omladinou, trénermi a rodičmi. Kam až táto závisť a nenávisť povedie, pred čím sa zastaví? Ani tituly, ani svetové rekordy v tomto prípade nestačia a nemôžu ju ochrániť.

Je to smutná realita neschopnosti a ješitnosti, skrytá za fasádu spravodlivosti a konania vyššieho dobra.

„BIG DREAM = HARD WORK“ - heslo, ktoré je napísané v Livigne v športcentre. Realizácia veľkých snov sa vo vytrvalostnom športe môže (a bohužiaľ tiež nemusí) podariť iba dlhoročnou tvrdou prácou.

Úspech je o práci, odhodlaní a prioritách! A veľmi by som ho ostatným trénerom chôdze prial. Vyrástla by konkurencia, výkony a prestíž a budúcnosť našej disciplíny. Nestačí však iba chcieť. Je nutné prijať, že sa za výnimočnosť platí. Pracovne aj životne (tréning, životospráva vrátane stravy, škola, obmedzená zábava a pod.).

Často hľadáme dôvody, prečo a čo nemožno, prečo to a ono nie je možné. Tréner aj pretekár musí hľadať cesty, kadiaľ za daných podmienok a event. problémov, by to medzi medzinárodnú elitu išlo! Dôvodov a ospravedlnení, prečo to nejde a nepôjde, nájdeme vždy dosť, ale tadiaľto cesta nevedie. Keď niečo naozaj chcem, zariadim si veci okolo tak, aby to šlo.

Takže rozhodnutie a zodpovednosť za to, kam mierime, leží v našich rukách. Ak by to mal byť smer Rakúsko, príde mi zbytočné, akokoľvek strácať čas prác okolo slovenskej chôdze!

Pri seminári vedúcich trénerov a trénerov zložiek prípravy talentovanej mládeže v októbri v Nymburku som sa odhodlal vziať aj mládežnícku chôdzu pod svoje centrálne vedenie.

Okrem 2 dospelých reprezentantov Drahotovej a Gduly už existuje iba pár mládežníkov s určitou nádejou, že by mohli zmenšiť náš odstup od chodeckého sveta a Európy. Pokúsim sa skoordinovať a spojiť víkendové mládežnícke zrazy aj tréningové tábory so závodmi as tréningom našich dvoch špičiek. Myslím si, že môže mládežníkom pomôcť, keď uvidia, ako trénujú chodci, ktorí už nie sú ani vo svete len do počtu.

Postupne vyberiem asistenta, ktorý bude za chodeckú mládež ČASu zodpovedať.

Najlepším a najpracovitejším z mladých ponúknem aj účasť na zahraničných závodoch a tréningových táboroch.

Pokúsim sa, aby prostriedky zaradených chodcov do SCM boli využité iba na spoločné akcie pod centrálnym vedením. Zoznam týchto akcií vypracujem do 10.11.2018.

A na koniec: Pre tých z vás, ktorí čítali a hlasovali za Víziu chôdze 2020 to nie je nič nové. Nemeníme svoje názory ani svoj smer. Vysvetľujeme a napriek veľkému úspechu Anežky vidíme veci reálne. Vízia je o budúcnosti. Preto hľadíme dá. Bez výhovoriek, bez závisti.

ZÁVODNÍK musí prijať fakt, že byť priemerný, nie je normálny. A tréneri druhý fakt, že 10 priemerných pretekárov, nenahradí špičkového!

Keď som vyhľadával pretekárov – mladých chodcov a študoval ich výkonnosť, vystrašila ma nielen úroveň ich chodeckých výkonov, ale najmä tristnú úroveň výkonov bežeckých.

Pražská hodinovka 2018 1384Zoznam mládežníkov so splnenými výkonmi pre zaradenie do SCM:

Žiaci: Adam Zajíček, Kateřina Nedvídková,

Dorasty: Eliška Bočková, Eliška Martínková, Jana Žigmundová,

Juniori: Vojtech Libnar, Rastislav Rožnovský,

Zoznam ďalších, ktoré som si všimol a ktorým by som za určitých podmienok bol ochotný „dať šancu“:

Žiaci: Jaroslav Morávek, Eva Klimentová, Krištof Alexa, Antonín Sekerka, David Špok,

Dorasty: Dušek Peter,

Pokiaľ niekto tu zabudnutý máte chuť a odvahu, doplňte sa do zoznamu sami a kontaktujte ma. Pretože základná výkonnostná úroveň aj všetkých menovaných je taká, že stojíte všetci na takmer rovnakej štartovej čiare! Myslím, že ešte nikdy sme neboli v mládežníckych kategóriách takto dole. Preto rád dám šancu každému, kto v sebe nájde chuť skutočne pretekať a trénovať.

Všetky menované žiadam, aby ma kontaktovali a dohodli si spôsob komunikácie a ev.spolupráce.

Ivo Piták mobil:603473318, email: Táto e-mailová adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Pre jej zobrazenie musíte mať povolený Javascript.

Prílohy: tabuľky chôdze mládež